„Toto je ruský zákon. Prináša atmosféru prenasledovania aktívnych občanov a túto atmosféru poznáme práve z Ruska,“ tvrdil Vagač.

Dodal, že si to dovolil povedať práve pre to, lebo pred niekoľkými dňami podpredseda parlamentu a predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko pripustil, že predmetnú legislatívu konzultoval počas svojej návštevy v Ruskej federácii. Hlavným cieľom zákona podľa Vagača nie je transparentnosť, ale zastrašenie občanov. Štát podľa neho chce dosiahnuť, aby občania nevyvíjali aktivity, ktoré sa politikom nepáčia. Poslancov tiež vyzval, aby s mimovládnymi organizáciami o návrhu zákona rokovali a spoločne ho opravili. Prízvukoval, že neziskovky sa nikdy nebránili zlepšeniu transparentnosti, problematické je ale podľa neho to, že daný zákon vznikol za zavretými dverami.

Lýdia Brichtová zo Sociofóra, ktoré zastrešuje zhruba 140 mimovládnych organizácií poskytujúcich sociálne služby, sa obrátila sa občanov, ktorí mimovládkam vo verejnom priestore nadávajú, a ozrejmila, že mimovládne organizácie poskytujú v rámci sociálnych služieb najväčšie percento všetkých služieb, viac ako štát, vyššie územné celky či obce.

„Tí ľudia asi nevedia, že sa staráme o ich rodičov, starých rodičov, sprevádzame ľudí so zdravotným postihnutím, staráme sa o týrané ženy či ľudí bez domova,“ podotkla s tým, že táto činnosť nie je platená.

Dodala, že obdobná situácia je aj v oblasti zdravotníctva, školstva či životného prostredia. Prízvukovala tiež, že sú partnerom pre štát, nie konkurenciou, a apelovala na širokú odbornú diskusiu.

„Keby nás nebolo, mnohé tie činnosti by štát nevedel zabezpečiť. Nechceme, aby sme sa v treťom sektore delili na dobré a „menej dobré“ mimovládne organizácie,“ uviedla.

Doplnila, že štát im ide ukladať ďalšie administratívne povinnosti, no tých už majú mnoho, napríklad účtovníctvo či výročné správy.

„Nepotrebujeme robiť registre darcov a porušovať ich právo na súkromie. Odpovedať na dotazy v rámci infozákona, veď tieto informácie majú verejné inštitúcie“.

Opakovane sa spytovala, prečo ich chcú označovať za lobistov, ktorými podľa jej slov nie sú. Poukázala pritom, že napríklad Sociofórum dlhodobo spolupracuje s viacerými rezortmi a stýka sa s ich zástupcami, podieľalo sa napríklad na koncepcii ukončovania bezdomovectva či na nových štandardoch sociálnych služieb.

Juraj Lizák z Rady mládeže Slovenska konštatoval, že zákon je klincom do rakvy mládežníckej participácie.

„Neviem si predstaviť mladých ľudí, ktorí budú chcieť byť označení ako lobisti,“ poznamenal s tým, že mladí pôsobia napríklad v študentských parlamentoch či poradných orgánoch starostov.

Poukázal tiež na komplikáciu, ktorú zákon predstavuje pre ľudí, ktorí sa venujú práci s mládežou. Rovnako môže zákon sťažiť financovanie voľnočasových aktivít pre deti a mládež a zvyšuje byrokratickú záťaž pre ľudí, ktorí sa ich organizácii venujú. Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupcie poukázala na riziko, ktoré zákon môže predstavovať pre tých, ktorí sa venujú nahlasovaniu korupcie a boju proti nej. Pravidlá v zákone sú podľa nej veľmi vágne zadefinované a v prípade porušenia môžu priniesť vysoké pokuty. Zdôraznila tiež, že v minulosti sa neraz vďaka spolupráci s mimovládkami podarilo zabrániť plytvaniu s verejnými zdrojmi.

Navrhovatelia zákona o mimovládkach i premiér Robert Fico tvrdia, že predložená legislatíva nemá nič spoločne s ruskou, americkou či izraelskou legislatívou. Cieľom slovenského návrhu je podľa nich len sprecizovanie kontrolných mechanizmov a zlepšenie transparentnosti, aby vedeli, ako sú financované mimovládne organizácie a kto im dáva peniaze. Tvrdia, že návrh zákona bol spracovaný v súlade s pravidlami EÚ.

„Nie je pravdou, že na Rade vlády pre mimovládne neziskové organizácie neprebehla diskusia o predmetnom poslaneckom návrhu a pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Členmi Rady vlády SR sú viacerí členovia Platformy pre demokraciu a niektorí boli prítomní aj na samotnej tlačovej konferencii Platformy za demokraciu,“ uviedla v reakcii na tlačovú konferenciu splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová. Doplnila, že Rada vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie ako poradný orgán vlády SR počas svojich zasadnutí v apríli a decembri minulého roka prijala uznesenia, ktorými vláde neodporučili prijatie týchto návrhov, a tiež apelovala na poslancov, aby daný návrh neschválili. „Tieto uznesenia boli odsúhlasené absolútnou väčšinou Komory verejnej správy, ako aj Komory mimovládnych neziskových organizácií Rady,“ doplnila Zacharová. Vláda SR pred niekoľkými dňami vyslovila súhlas s poslaneckým návrhom zákona.