Pri ľavicovej strane Die Linke, ktorá získala 8,8 %, visí v súvislosti so vstupom do koalície otáznik. Súčasťou vlády s najväčšou pravdepodobnosťou nebude krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD). Tá skončila druhá s 20,8 % a jej dvojnásobný výsledok oproti voľbám v roku 2021 predstavuje „varovný prst“ pre demokraciu v Nemecku aj v Európe. Päťpercentnú hranicu pre zvolenie do Bundestagu neprekročili Slobodní demokrati (FDP) ani krajne ľavicová strana BSW.

CDU/CSU triumfovala vo väčšine niekdajšieho Západného Nemecka, kým AfD dominovala v zaostalejších častiach krajiny, ktoré v minulosti tvorili Nemeckú demokratickú republiku (NDR), s výnimkou Berlína.

Friedrich Merz sľúbil, že hneď v pondelok začne pracovať na náročnej úlohe zostavenia novej koaličnej vlády, pričom varoval, že „svet na nás nečaká“. Merz varoval pred väčšou paralýzou v Berlíne v čase, keď americký prezident Donald Trump riadi krkolomné zmeny, nemecká ekonomika je v recesii a nemecká spoločnosť je rozdelená po polarizačnej kampani. Ešte pred voľbami Merz vyhlásil, že vládu chce zostaviť najneskôr do Veľkej noci, čiže do ôsmich týždňov.

„Toto sú ťažké východiskové podmienky pre novú nemeckú vládu, ktorá stojí pred herkulovskými úlohami v domácej a zahraničnej politike,“ povedala Cornelia Wollová z Hertie School Berlin.

Dúfa, že Nemecko bude napriek tomu schopné rýchlo konať, aby sa nemuselo len prizerať, ako Trump a Putin formujú budúcnosť.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že sa teší na spoločnú prácu s Merzom pre „silnú a suverénnu Európu”. Merzovi zablahoželal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý povedal, že sa teší na spoluprácu s Nemeckom pri „posilňovaní Európy“. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyzvala Nemecko, aby urýchlene vytvorilo novú koalíciu, keďže blok čelí kríze v súvislosti s Ukrajinou a pri budovaní vlastnej obrany.

Prečítajte si tiež:

• Ešte nie je kancelárom a už vyzýva na radikálne kroky