„Ľudia sú stále skeptickejší, či sa spoločenské problémy dajú riešiť štandardne, teda voľbami či súdmi,“ upozornil DEKK a priblížil, že väčšina Slovákov žije v presvedčení, že aktuálny systém je nastavený proti nim. Údaje pochádzajú z najnovšej štúdie Polarizácia a Antisystém 2025.

Antisystém inštitút definuje ako subjektívne presvedčenie, že systému nezáleží na blahu človeka alebo mu zámerné škodí. Na Slovensku má tento pocit úplne alebo čiastočne 52,5 percenta opýtaných. Tento pocit nemá čiastočne alebo úplne 42,9 percenta ľudí a odpovedať nevedelo 4,6 percenta respondentov. DEKK Inštitút prieskum vykonával na vzorke 1 017 respondentov.

Z prieskumu vyplynulo, že najväčšia časť Slovákov (41,7 %) vidí riešenie v zlepšovaní spoločnosti stále v postupných reformách. DEKK Inštitút však upozornil, že od nástupu nového milénia narastá záujem o radikálne riešenia. Prieskum ukázal, že približne 15,5 percenta ľudí na Slovensku si myslí, že pozitívne zmeny sa dajú dosiahnuť iba revolúciou.

„V roku 1998 podporovali revolúciu len necelé tri percentá obyvateľov,“ podotkol DEKK. Ako upozornil hlavný výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč, revolučný potenciál je strata dôvery v riešene spoločenských problémov štandardnými cestami – reformami.

Môže to podľa neho súvisieť so stratou viery v to, že má druhá strana záujem diskutovať o ich problémoch.

„V politickom kontexte sú zástancovia radikálnych riešení často zdrojom hlasov pre strany sľubujúce radikálne zmeny či riskantné inovácie,” dodal Kosnáč.

Výsledky prieskumu ďalej ukázali, že takmer 11 percent ľudí potvrdzuje cynizmus a frustráciu, keď si myslí, že o zmenu sa nemá zmysel snažiť. To, že súčasnú spoločnosť treba statočne brániť proti všetkým škodlivým silám si myslí 28,9 percenta opýtaných.

Dáta vyplývajúce z prieskumu potvrdili aj vysokú mieru konšpiračného myslenia na Slovensku.

„Vyše 51 percent Slovákov si myslí, že významné svetové udalosti nie sú riadené volenými politikmi, ale tajnými skupinami, ktoré sa usilujú o vytvorenie totalitnej svetovlády. Potvrdilo sa tu, že nedôvera voči systému vedie k väčšej ochote dôverovať tejto teórii,“ doplnil DEKK s tým, že toto presvedčenie zastáva 58,5 percenta ľudí s antisystémovými predstavami a 43,6 percenta ľudí, ktorí sú so systémom pomerne spokojní.

„Treba však dodať, že Slovensko aj z iných prieskumov vychádza ako krajina, ktorá patrí v prijímaní konšpirácií k zraniteľnejším. V tomto sme na úrovni krajín v Afrike a na Blízkom východe. Ako je možné vidieť, sú oblasti, kde sa ľudia s antisystémovým sentimentom líšia od druhej polovice populácie menej, než by sme možno čakali,“ dodal Kosnáč.

Najnovšie dáta ďalej hovoria o tom, že nostalgiu za bývalým režimom pociťuje už väčšina obyvateľov. Jeden z dôvodov je podľa Kosnáča skutočnosť, že Slovensko počas socializmu benefitovalo viac ako napríklad Česko.

„Pre našich susedov to bolo skôr obdobie stagnácie, zatiaľ čo u nás sa zrýchlila industrializácia. Obyvatelia mnohých dedín na východe Slovenska sa dostali ku kanalizácii či elektrine až počas tohto obdobia. Časť slovenskej populácie tak má na socializmus pozitívnejšie spomienky ako zvyšok krajiny,“ vysvetlil Kosnáč.

To, že sa za socializmu žilo lepšie, si myslí 64,8 percenta občanov Slovenska. Kosnáč vysvetlil, že najviac nespokojná so stavom spoločnosti býva najchudobnejšia časť obyvateľstva.

„Platy za posledných 30 rokov rástli desaťnásobne, ale ceny niektorých základných potravín aj 15-násobne a viacnásobne. Niektoré služby ešte viac. Z hľadiska životných nákladov je to pre väčšinu spoločnosti v poriadku, lebo výrazne klesli ceny ostatných tovarov. Na konci mesiaca zažíva väčšina ľudí zvýšený materiálny blahobyt,“ uviedol riaditeľ DEKK Inštitútu.

Ako dodal, najchudobnejšiu časť spoločnosti však zaujímajú základné potraviny a energie, z ktorých niektoré predbehli rast platov.

„Na konci dňa tak mnohí chudobnejší ľudia necítia benefit modernej doby – niekedy práve naopak,“ priblížil Kosnáč ekonomické dôvody.

Ak ide o spoločenské dôvody, tak je to napríklad strata prestíže povolania, čo sa mohlo podľa DEKK dotknúť baníkov, robotníkov, roľníkov, bezpečnostných zložiek či učiteľov, ktorí s odchodom socializmu stratili svoje spoločenské postavenie. DEKK Inštitút v tejto súvislosti hovorí aj o psychologických dôvodoch.

„Aktuálne platí, že v celej Európe pribúdajú jednotlivci, ktorí sa necítia dobre vo vysoko individualizovanej a konzumnej spoločnosti. Zažívame rozpad komunít a rastúcu osamelosť či pokles dôvery v autority – napríklad voči štátu, odborníkom či cirkvám,“ vysvetlil DEKK a súčasne upozornil aj na skutočnosť, že v populácii rastú aj narcistné vlastnosti a iné psychicky patologické javy.

„Všetky popísané deje spôsobujú silný stres, ktorý znižuje kvalitu života. Má negatívne dopady na fyzické aj mentálne zdravie a spôsobuje zvýšený dopyt po istote. A to aj za cenu slobody. Mnohí ľudia tak môžu síce socioekonomicky prosperovať, ale neprosperujú psychicky,“ doplnil inštitút.

DEKK súčasne pripomenul, že Slovensko sa v roku 2025 stalo druhou najviac polarizovanou krajinou v Európe. Kríza súdržnosti si podľa inštitútu vyžaduje okamžitú pozornosť. Súčasne zdôraznil, že antisystémový sentiment nie je „chorobou“ ale „symptómom“. Antisystém podľa Kosnáča signalizuje reálne problémy, ktoré štát nerieši a systém prehliada. Narastajúci cynizmus a volanie po radikálnych riešeniach sú podľa neho varovaním pred kolapsom spoločenskej zmluvy v krajine.

„Budúcnosť Slovenska bude závisieť od schopnosti poctivo a prácne skúmať, prečo sa polovica populácie cíti vo vlastnej krajine zle, a riešiť príčiny, nie následky tohto stavu. Znižovanie polarizácie a antisystémového sentimentu by malo byť jednou z hlavných priorít Slovenska, pretože sa nám ide do peňaženky, do vzťahov aj do bezpečnosti,“ uzavrel Kosnáč.