Môj profil 
Predplatné
Americký sociológ a bývalý viceprezident Mackinac Center for Public Policy – Joseph P. Overton (1960 – 2003, zomrel pri leteckom nešťastí), sformuloval politickú teóriu zmien verejnej mienky – posmrtne nazvanej „Overtonovo okno“. Progresívne orientovaní priekopníci sociálnych technológií si osvojili tento dokonalý systém postupného posúvania tzv. „okna možností“ z „nemysliteľného“ štádia, tzn. verejnej morálke úplne cudzieho a ňou úplne zavrhnutého, až do štádia „aktuálnej politiky“, kedy sa nejaký fenomén vynesený zo smetiska verejného opovrhnutia opráši a nakoniec aj legislatívne uzákoní. Nejde pritom o obyčajné vymývanie mozgov ako také: technológia je oveľa delikátnejšia. Postupná systémová aplikácia je efektívna, pretože jej pomáha nenápadnosť jej pôsobenia na spoločnosť, ktorá sa stáva jej obeťou.
Vďaka extrémistickému denníku „Sme“ sa tak dozvedáme, že pedofília už nie je odpadom zo smetiska verejného opovrhnutia, ale je legitímnou témou „Československej pedofilnej komunity“ (ČEPEK), ktorú spravuje dotyčný 40-ročný učiteľ základnej školy, skrývajúci sa za falošnou identitou „Petr Kasz“. Ako sa dalo predpokladať, pedofili „nie sú žiadni sexuálni predátori“, ale vo svojej väčšine sú „normálni ľudia, ktorí sa snažia byť blízko deťom“. Sexuálna príťažlivosť je vraj len jeden diel z celej skladačky pocitov. Petr Kasz priznáva, že sa mu veľmi páčia malé dievčatá a iba veľmi nerád by im akokoľvek ublížil nejakým sexuálne nevhodným správaním.
Téma vzbudila rozporuplné reakcie, vrátane varovných hlasov o faktickom začiatku plazivej legalizácie pedofílie podľa rovnakého scenára, ako bola legalizovaná homosexualita, keď nás mainstreamoví novinári denno-denne kŕmia oslavnými ódami o gejoch, ktorí si adoptujú deti. Nepriamo sa nám tiež podsúva, že ide o jednu z fundamentálnych hodnôt západného spôsobu života, na ktorú ešte iné východné autoritatívne spoločenské systémy nedorástli. S určitosťou sa teda dá povedať, že v Európe bude v ďalších rokoch zavŕšená nielen legalizácia pedofílie a incestu, ale aj detská eutanázia. Zdá sa, že hranice toho, čo ešte môžeme akceptovať v našom „progresívnom“ svete pomocou techniky, o ktorej píše Overton, nie sú nijako obmedzené. „Overtonovo okno“ totiž v spoločnosti organizovanej na báze „stádovitého inštinktu“ funguje absolútne spoľahlivo.
Gabriel Gačko
