Liptovský Mikuláš bol ešte v polovici 18. storočia mestečkom obuvníkov

„Počiatky mikulášskych remesiel spadajú ešte do obdobia, keď mestečko disponovalo právom utorkového trhu. Vtedy sa remeselníci združovali okolo Kostola svätého Mikuláša, kde došlo k výmene tovarov, dobytku, obilia,“ priblížila pre TASR Verešová.

Dodala, že vhodné prírodné podmienky postupne dali základ rozvoju typických remesiel. Pre oblasť stredného Liptova to boli hlavne remeslá spracovávajúce kožu. V minulosti sa remeselníci združovali v cechoch.

„Najpočetnejším bol zrejme garbiarsky cech, bol tu tiež čižmársky a ševcovský. Všetky tieto cechy súviseli hlavne so spracovaním kože a výrobou obuvi,“ vysvetlila múzejná pedagogička.

V mestečku podľa Verešovej žilo hneď niekoľko mäsiarskych rodín. Existovala tam štvrť, v ktorej domy prenajímali mäsiarom. „Do takejto rodiny sa narodil napríklad aj básnik Janko Kráľ, ktorého otec bol mäsiarom a krčmárom,“ pripomenula. V meste sídlilo aj niekoľko pivovarov. Mnohé z nich podľa Verešovej patrili zemepánom Pongrácovcom, tí boli majoritnými vlastníkmi mestečka. Združovali sa tam tiež zlatníci, zámočníci, mydliari či sviečkari.

Rok 2024 sa bude v Liptovskom Mikuláši niesť v znamení tradičného aj moderného remesla. Stane sa tak pri príležitosti 600-ročného výročia jarmokov v meste. Jubilejné výročie získania jarmočných práv vychádza na jún, keď sa v meste konajú tradičné Stoličné dni.