Pri stretnutí s predstaviteľmi kultúrneho života zdôraznil, že univerzita nemá poskytovať iba odborné zručnosti, ale formovať osoby schopné hľadať pravdu, rozlišovať a slúžiť spoločnému dobru. Pripomenul, že kresťanská tradícia nevníma poznanie ako hrozbu pre vieru, ale ako cestu, ktorá sa v plnosti otvára vo svetle Kristovho kríža.

Príhovor Svätého otca

Stretnutie s predstaviteľmi kultúrneho života

Malabo, Univerzitný areál „Lev XIV.“ Národnej univerzity

21. apríla 2026

Pán rektor,
vážené autority,
dámy a páni!

Chcem vyjadriť svoju vďačnosť za pozvanie na toto podujatie, ktorým sa otvára nový areál Národnej univerzity Rovníkovej Guiney. Ďakujem aj za úctivý prejav pozornosti, ktorým ste tejto inštitúcii dali moje meno, uvedomujúc si, že takáto pocta presahuje osobu samotnú a odkazuje skôr na hodnoty, ktoré chceme spoločne odovzdávať.

Otvorenie univerzitného areálu je viac než administratívny akt a presahuje aj samotné rozšírenie infraštruktúry a priestorov určených na štúdium. Je to gesto dôvery v človeka; potvrdenie, že má zmysel naďalej investovať do formácie nových generácií a do tej náročnej, no ušľachtilej úlohy, ktorou je hľadať pravdu a dávať poznanie do služby spoločnému dobru.

Preto má tento okamih význam, ktorý ďaleko presahuje materiálne hranice tohto miesta i týchto budov. Dnes sa otvára aj priestor pre nádej, pre stretnutie a pre pokrok. Každé autentické výchovno-vzdelávacie dielo je totiž povolané rásť nielen ako stavba, ale ako živý organizmus.

Možno práve preto je obraz stromu mimoriadne výrečný, keď hovoríme o poslaní univerzity. Pre obyvateľov Rovníkovej Guiney má ceiba, národný strom, osobitnú symbolickú hodnotu. Strom zapúšťa hlboké korene, trpezlivo a pevne rastie do výšky a nesie v sebe plodnosť, ktorá neexistuje sama pre seba.

Vo svojej mohutnosti, v pevnosti svojho kmeňa a v šírke svojich konárov tento strom akoby ponúkal podobenstvo o tom, čím má byť univerzitná inštitúcia: skutočnosťou pevne zakorenenou v serióznosti štúdia, v živej pamäti národa a vo vytrvalom hľadaní pravdy. Len tak môže rásť pevne; len tak sa dokáže pozdvihovať bez toho, aby stratila kontakt s historickou realitou, v ktorej sa nachádza, a ponúknuť novým generáciám nielen nástroje profesionálneho úspechu, ale aj dôvody pre život, kritériá rozlišovania a motivácie pre službu.

Dejiny človeka možno čítať aj prostredníctvom symboliky niektorých biblických stromov. V záhrade knihy Genezis stojí popri strome života aj strom poznania dobra a zla (porov. Gn 2, 9). Treba však zdôrazniť, že nejde o odsúdenie poznania ako takého, akoby sa viera obávala rozumu alebo podozrievala túžbu po poznaní. Človek dostal schopnosť poznávať, pomenúvať, rozlišovať, obdivovať svet a klásť si otázky o jeho zmysle (porov. Gn 2, 19).

Problém teda nespočíva v poznaní, ale v jeho odklone k takej forme poznania, ktorá už nehľadá zhodu s realitou, ale chce ju prispôsobiť vlastnej miere a posudzovať podľa výhodnosti pre toho, kto chce poznávať. Vtedy poznanie prestáva byť otvorenosťou a stáva sa vlastníctvom; prestáva byť cestou k múdrosti a mení sa na pyšné potvrdenie sebestačnosti, čím otvára cestu blúdeniam, ktoré sa môžu stať neľudskými.

Biblické dejiny sa však pri tomto strome nekončia. Kresťanská tradícia upriamuje pohľad aj na iný strom – strom kríža – nie ako popretie ľudskej inteligencie, ale ako znak jej vykúpenia (porov. Kol 2, 2 – 3). Ak sa v knihe Genezis objavuje pokušenie poznania oddeleného od pravdy a dobra, na kríži sa zjavuje pravda, ktorá sa nevnucuje mocou, ale daruje sa z lásky a pozdvihuje človeka k dôstojnosti, s ktorou bol stvorený od počiatku. Tam je človek pozvaný nechať uzdraviť svoju túžbu po poznaní: znovu objaviť, že pravda sa nevyrába, nemanipuluje ani nevlastní ako trofej, ale prijíma sa, hľadá s pokorou a slúži sa jej so zodpovednosťou.

Preto sa z kresťanskej perspektívy Kristus nejaví ako fideistické riešenie únavy z intelektuálneho úsilia, akoby viera začínala tam, kde sa rozum končí. Práve naopak: v ňom sa zjavuje hlboká harmónia medzi pravdou, rozumom a slobodou. Pravda sa ponúka ako skutočnosť, ktorá človeka predchádza, oslovuje ho a vyzýva vyjsť zo seba samého, a preto ju možno hľadať s dôverou. Viera túto cestu neuzatvára, ale očisťuje ju od sebestačnosti a otvára ju plnosti, ku ktorej rozum smeruje, hoci ju nedokáže úplne obsiahnuť.

Tak strom kríža vracia lásku k poznaniu do jej pôvodného smerovania. Učí nás, že poznávať znamená otvárať sa realite, prijímať jej zmysel a chrániť jej tajomstvo. Hľadanie pravdy tak zostáva skutočne ľudské: pokorné, seriózne a otvorené pravde, ktorá nás predchádza, povoláva a presahuje.

Nestačí totiž, aby strom prinášal ovocie; dôležitá je aj kvalita tohto ovocia, lebo podľa ovocia sa pozná strom (porov. Mt 7, 20). Podobne sa univerzita posudzuje podľa kvality študentov, ktorých ponúka životu svojho národa: viac než podľa počtu absolventov či rozsahu svojej infraštruktúry. To je úprimné želanie, ktoré Katolícka cirkev vyjadruje vo svojom stáročnom záväzku voči vzdelávaniu: aby odborníci boli dobrí vďaka poznaniu a technike; aby boli zrelými plodmi autentickej plodnosti, schopnými ísť za hranice zdanlivého úspechu.

Drahí bratia a sestry, tu, v priestoroch tohto areálu, je ceiba Rovníkovej Guiney povolaná prinášať plody solidárneho pokroku, poznania, ktoré zušľachťuje a rozvíja človeka integrálnym spôsobom. Je povolaná prinášať plody inteligencie a poctivosti, kompetentnosti a múdrosti, excelentnosti a služby. Ak sa tu budú formovať generácie mužov a žien hlboko pretvorených pravdou a schopných premieňať svoj život na dar pre druhých, potom sa ceiba bude naďalej týčiť ako výrečný symbol: zakorenená v tom najlepšom z tejto krajiny, pozdvihnutá ušľachtilosťou poznania a prinášajúca plody schopné priniesť česť Rovníkovej Guinei a obohatiť celú ľudskú rodinu.

S týmito pocitmi vzývam na vás všetkých — na predstaviteľov verejného života, pedagógov, študentov, zamestnancov tejto univerzity i na vaše rodiny — hojnosť požehnania všemohúceho Boha, ktorý v Ježišovi Kristovi, vtelenej Pravde, zjavil človeku pravdu o ňom samom a jeho najvyššiu dôstojnosť (porov. Gaudium et spes 22). A zverujem vás všetkých do materinskej ochrany Najsvätejšej Panny Márie, Stolice múdrosti, aby tieto plody boli nielen hojné, ale aj veľmi sladké.

Ďakujem.

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk