V príhovore sa poďakoval za ich službu evanjeliu a pripomenul, že základom obnovy spoločnosti i života Cirkvi je vernosť Kristovi. Zdôraznil význam trvalej formácie s kontemplatívnym rozmerom, jednoty medzi služobníkmi Cirkvi a pokračovania v ohlasovaní pokoja, zmierenia a integrálneho rozvoja krajiny päťdesiat rokov po získaní nezávislosti Angoly. Prinášame text pápežovho príhovoru.

Príhovor Svätého otca biskupom, kňazom, diákonom, zasväteným osobám, katechétom a ďalším pastoračným pracovníkom

Luanda, farnosť Panny Márie Fatimskej

Pondelok 20. apríla 2026

Drahí bratia v biskupskej službe,
kňazi, zasvätené osoby,
katechéti,
bratia a sestry!

Pozdravujem aj pátrov kapucínov, ktorí nás dnes prijímajú vo svojom dome. Ďakujem vám.

Veľmi sa teším zo stretnutia s vami. Ďakujem za vaše prijatie! Predovšetkým chcem vyjadriť svoju vďačnosť všetkým, ktorí slúžili a slúžia evanjeliu v Angole: ďakujem za evanjelizačnú prácu vykonanú v tejto krajine; za nádej Krista zasiatu do sŕdc ľudu; za lásku voči najchudobnejším. Ďakujem, že s vytrvalosťou pokračujete v budovaní pokroku tejto krajiny na pevných základoch zmierenia a pokoja. Osobitne pozdravujem svojich bratov biskupov, ktorí predsedajú ohlasovaniu viery a službe lásky. Ďakujem arcibiskupovi José Manuelovi zo Saurima za slová, ktoré mi adresoval v mene biskupskej konferencie.

A ak mne prináleží v mene univerzálnej Cirkvi v tejto chvíli uznať kresťanskú životaschopnosť, ktorá pulzuje vo vašich spoločenstvách, Pán je ten, ktorý vám dá odmenu. On je verný svojim prisľúbeniam! Aj vám raz adresoval tieto slová, ktoré ste s vierou prijali a priniesli ovocie: „Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.“ (Mk 10, 29 – 30)

Najmilší, Pán pozná veľkodušnosť, s akou ste prijali svoje povolanie, a nie je mu ľahostajné všetko, čo z lásky k nemu robíte, aby ste živili svoj ľud pravdou evanjelia. Preto sa oplatí úplne otvoriť svoje srdce Kristovi! Niekedy sa môže objaviť pokušenie myslieť si, že vám chce niečo vziať; či pokušenie váhať nechať ho prevziať opraty vášho života. V takých chvíľach majte pevne na pamäti: „On nič neberie, on dáva všetko. Kto sa mu daruje, dostáva stonásobne. Otvorte dokorán dvere Kristovi a nájdete pravý život.“ (Benedikt XVI., Homília na začiatku Petrovho úradu, 24. apríla 2005)

Tieto slová chcem osobitne adresovať mnohým mladým z vašich seminárov a formačných domov. Nebojte sa povedať Kristovi „áno“, úplne pripodobniť svoj život jeho životu! Nebojte sa zajtrajška: patríte úplne Pánovi. Oplatí sa ho nasledovať v poslušnosti, chudobe a čistote! On nič neberie! Jediné, čo nám sníma z pliec a berie na svoje plecia, je hriech. Áno, od neho dostávate všetko: túto zem i rodinu, v ktorej ste sa narodili; krst, ktorý vás začlenil do veľkej rodiny Cirkvi; vaše povolanie. „Jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.“ (Zjv 1, 6).

Drahí bratia a sestry, Pán vám dáva radosť byť jeho učeníkmi-misionármi; silu premáhať úklady zlého; nádej večného života. Toto všetko je vaše, toto všetko je dar. Dar, ktorý povznáša a zušľachťuje, ktorý zaväzuje a robí zodpovednými. Najväčším darom je však Duch Svätý, ktorý bol vyliaty do vašich sŕdc pri krste, osobitným spôsobom vás pripodobnil Kristovi pre poslanie a poslal vás budovať na základe evanjelia angolskú spoločnosť slobodnú, zmierenú, krásnu a vznešenú. V tomto poslaní je mimoriadne dôležitá služba katechétov! Práve v Afrike je základným prejavom života Cirkvi a môže byť inšpiráciou pre katolícke spoločenstvá po celom svete.

„Ale vy ste Kristovi a Kristus Boží,“ (1 Kor 3, 23) učí svätý Pavol. Päťdesiat rokov po získaní nezávislosti vašej krajiny tieto apoštolove slová hovoria, že prítomnosť i budúcnosť Angoly vám patria, ale vy patríte Kristovi. Všetci Angolčania bez výnimky majú právo budovať túto krajinu a spravodlivo sa podieľať na jej dobrách; učeníci Pána však majú povinnosť robiť to podľa zákona lásky. Základom vášho konania je byť Kristovým učeníkom. Je na každom z vás byť jeho obrazom a nik vás v tejto úlohe nemôže nahradiť. V tom spočíva vaša jedinečnosť! Ste soľou a svetlom tejto zeme, pretože ste údmi Kristovho tela, a tak vaše gestá, vaše slová a vaše skutky, odrážajúce jeho lásku, budujú spoločenstvá zvnútra a budujú ich pre večnosť.

Od všetkých Kristových učeníkov sa žiada, aby zostali úzko spojení s ním (porov. Jn 15, 1 – 8). Všetko ostatné im bude pridané. Viem, že sa nachádzate uprostred pastoračného trojročia pod heslom „Verní učeníci, radostní učeníci“ (porov. Sk 11, 23 – 26), venovaného modlitbe a reflexii o sviatostnej službe a zasvätenom živote. Aké cesty Pán otvára Cirkvi v Angole? Určite mnohé! Usilujte sa ich všetky nasledovať! Prvou cestou je však vernosť Kristovi. V tomto zmysle naďalej podporujte trvalú formáciu, dbajte na súlad života a najmä v dnešných časoch vytrvajte v ohlasovaní radostnej zvesti pokoja.

V Kristovej škole, ktorou je „Cesta, Pravda a Život“ (Jn 14, 6), je stále veľa čo sa učiť. Spomeňte si na rozhovor Ježiša s Filipom, keď ho požiadal: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí!“ Je prekvapujúce, čo mu Učiteľ odpovedal: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca.“ (Jn 14, 8 – 9). To nám pripomína kontemplatívny rozmer trvalej formácie, ktorý by bol chudobný, keby sa obmedzil len na svoju formálnu a inštitucionálnu stránku. Poznávanie Krista sa nepochybne uskutočňuje prostredníctvom dobrej počiatočnej formácie, osobného sprevádzania formátormi, vernosti programom vašich diecéz, kongregácií a inštitútov, ako aj serióznym osobným štúdiom, aby ste mohli objasňovať vieru veriacim, ktorí sú vám zverení, a zachrániť ich najmä pred nebezpečnou ilúziou poverčivosti. Formácia je však omnoho širšia: týka sa jednoty vnútorného života, starostlivosti o seba samých i o dar Boží, ktorý sme prijali (porov. 2 Tim 1, 6), a to aj prostredníctvom literatúry, hudby, športu, umenia vo všeobecnosti a predovšetkým prostredníctvom modlitby adorácie a kontemplácie. Osobitne v chvíľach skleslosti a skúšky „je sladké zotrvať pred krížom alebo kľačať pred Najsvätejšou sviatosťou a jednoducho zostať pred jeho pohľadom! Ako veľmi nám prospieva nechať ho znovu sa dotknúť nášho života a poslať nás [znova], aby sme odovzdávali jeho nový život!“ (pápež František, Evangelii gaudium 264). Bez tohto kontemplatívneho rozmeru prestávame byť verní evanjeliu a odrážať silu Vzkrieseného.

„Moderný človek počúva radšej svedkov než učiteľov […] alebo ak počúva učiteľov, tak preto, že sú svedkami,“ hovoril svätý Pavol VI. (Evangelii nuntiandi, 41; porov. Generálna audiencia, 2. októbra 1974). Kristova vernosť, ktorý nás miloval až do krajnosti, je pravým zdrojom našej vernosti. Vernosti, ktorá sa nezaobíde bez jednoty kňazov s ich biskupom a medzi sebou navzájom, zasvätených osôb s predstavenými i medzi sebou.

Drahí bratia a sestry, pestujte medzi sebou bratstvo s otvorenosťou a transparentnosťou, nepodliehajte nadradenosti ani sebastrednosti, neoddeľujte sa od ľudu, najmä od chudobných, vyhýbajte sa hľadaniu privilégií. Pre vašu vernosť, a teda aj pre vaše poslanie, je nevyhnutná kňazská či rehoľná rodina, ale aj rodina, v ktorej ste sa narodili a vyrástli. Cirkev si veľmi váži rodinu a učí, že domov je miestom posväcovania všetkých jej členov. Pre mnohých z vás bola práve rodina kolískou povolania, ktorá prijala a chránila klíčiace osobitné Božie povolanie. Vašim príbuzným preto patrí moje úprimné poďakovanie za starostlivosť, podporu a ochranu vášho povolania. Zároveň ich povzbudzujem, aby vám vždy pomáhali zostať vernými evanjeliu a aby ste nehľadali výhody zo svojej kňazskej služby. Nech vás otec a matka sprevádzajú svojou modlitbou a dobrými radami, nech vás povzbudzujú k svätosti a pomáhajú vám, aby ste nikdy nezabudli, že ste podľa Ježišovho vzoru služobníkmi všetkých.

Napokon, vaša vernosť v Angole, ako aj vernosť všetkých pastoračných pracovníkov na celom svete, je dnes osobitným spôsobom spojená s ohlasovaním pokoja. V minulosti ste boli odvážni pri odsudzovaní pohromy vojny, pri opore postihnutému obyvateľstvu, keď ste zostávali po jeho boku, pri budovaní a obnove krajiny i pri hľadaní ciest a riešení na ukončenie ozbrojeného konfliktu. Váš príspevok je všeobecne uznávaný a oceňovaný. Táto práca sa však neskončila! Podporujte preto zmierenú pamäť, vychovávajte všetkých k svornosti a vážte si medzi sebou pokojné svedectvo tých bratov a sestier, ktorí po ťažkých utrpeniach všetko odpustili. Radujte sa s nimi! Oslavujte pokoj!

Nezabúdajte napokon ani na slová svätého Pavla VI., že „rozvoj je nové meno pokoja“ (Populorum progressio, 87). Preto je rozhodujúce, aby ste múdro interpretovali skutočnosť, neprestávali upozorňovať na nespravodlivosť a predkladali návrhy v duchu kresťanskej lásky. Zostaňte veľkodušnou Cirkvou, ktorá prispieva k integrálnemu rozvoju vašej krajiny. V tomto smere je rozhodujúce všetko, čo robíte v oblasti školstva a zdravotníctva. A keď sa v tejto oblasti objavia ťažkosti, spomeňte si na hrdinské svedectvo viery mnohých Angolčanov a Angolčaniek, misionárov a misionárok, narodených v tejto krajine alebo prichádzajúcich zo zahraničia, ktorí mali odvahu položiť život za tento ľud a za evanjelium a radšej zomreli, než by zradili spravodlivosť, pravdu, milosrdenstvo, lásku a Kristov pokoj. Aj vy, najmilší, sa z každej Eucharistie stávate telom vydaným a krvou vyliatou za život a spásu svojich bratov a sestier. Po vašom boku je vždy Panna Mária, Mama Muxima. Nech Boh požehná vašu oddanosť i vaše poslanie a prinesie z nich hojné ovocie.

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk