Lev XIV. prijal zamestnancov Talianskej biskupskej konferencie s rodinami

V príhovore upriamil pozornosť na tri rozmery ich práce: službu, príslušnosť k Cirkvi a účasť na jej misii v súčasnom svete. Svätý Otec pripomenul, že aj nenápadné administratívne a organizačné úlohy majú veľký význam pre jednotu Cirkvi a jej pastoračné pôsobenie. Zdôraznil, že vernosť každodenným povinnostiam je súčasťou spoločného dobra celého Božieho ľudu:

„Ďakujem vám teda za to, čo robíte na všetkých úrovniach, od toho najviditeľnejšieho až po to najskrytejšie a každodenné. A tu by som chcel pripomenúť, aké dôležité je pre každú inštitúciu, aby každý verne plnil svoju úlohu a najbežnejšie povinnosti: starostlivo vykonaná úloha, dobre pripravené stretnutie, trpezlivosť pri dlhšom načúvaní, oddanosť pri vybavovaní žiadosti, poriadok a starostlivosť o priestory. Sú to jednoduché veci, ale užitočné pre dobro všetkých a veľké pred Bohom. V živote Cirkvi nie je nič malé, ak sa to robí s vierou, s láskou a v duchu spoločenstva.“

Lev XIV. zároveň vysvetlil, že práca v štruktúrach biskupskej konferencie nie je samoúčelná, ale má slúžiť podpore biskupov a miestnych cirkví pri ohlasovaní evanjelia a budovaní spoločenstva. „Vaša práca je ‚službou služby’: je to práca, ktorá podporuje prácu iných, umožňuje príspevok mnohých a pomáha miestnym cirkvám ohlasovať radostnú zvesť, kráčať spoločne a byť živou prítomnosťou Pána v tejto krajine i vo svete.“

Pápež sa následne zastavil pri téme príslušnosti k Cirkvi a pripomenul, že ju nemožno slúžiť ako nezúčastnený pozorovateľ, ale len s vedomím osobného zapojenia do jej života a poslania. Rímsky biskup zdôraznil misijný rozmer práce cirkevných inštitúcií v čase hlbokých spoločenských zmien, ktoré zasahujú rodinu, školu, pracovné prostredie i komunikáciu:

„Žijeme v dobe hlbokých zmien, v rodine, v škole, v práci, v komunikácii, v spoločenskej angažovanosti, v odovzdávaní viery, a to aj v Taliansku. V tomto kontexte nás Pán žiada, aby sme sa nezatvárali do seba a nemali strach, ale aby sme sa naopak veľkoryso angažovali, aby evanjelium mohlo aj dnes osloviť a osvietiť každú ženu a každého muža s ich úsilím, otázkami a nádejami (porov. II. vatikánsky koncil, Pastoračná konštitúcia Gaudium et spes, 1), aby všetci ‚boli spasení a dospeli k poznaniu pravdy‘ (1 Tim 2,4).“

Na záver Svätý Otec zveril Taliansku biskupskú konferenciu i jej pracovníkov pod ochranu Panny Márie, svätého Františka z Assisi a svätej Kataríny Sienskej a udelil im apoštolské požehnanie.

Martin Jarábek – VaticanNews

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk