Lev XIV. bude 7. septembra sláviť svätú omšu vo svätyni Matky dobrej rady v Genazzane

Lev XIV. sa vracia do Genazzana, malej obce vzdialenej približne štyridsať kilometrov od Ríma. V časoch Rímskej ríše bola vyhľadávaným miestom oddychu, v stredoveku sa stala mestečkom, ktoré neskôr patrilo do feudálneho panstva rodu Colonnovcov. Nachádza sa tu Bazilika Matky dobrej rady, kedysi neveľký kostol zasvätený Panne Márii, ktorý v 14. storočí zverili do opatery augustiniánom.

Prvá cesta mimo Vatikánu

Do augustiniánskej svätyne v Genazzane sa nový pápež vybral 10. mája 2025, dva dni po svojom zvolení. Bola to jeho prvá cesta mimo Vatikánu a zároveň prvý neohlásený výjazd. V to sobotné popoludnie ho pred bazilikou čakal zástup obyvateľov mestečka a pútnikov.
Svätého Otca privítal rektor svätyne páter Ludovico Centra OSA. Po krátkom rozhovore vstúpil pápež do kostola, kde sa modlil pred oltárom a potom pred milostivým obrazom Panny Márie. Spolu s prítomnými sa pomodlil modlitbu Jána Pavla II. k Matke dobrej rady. Po modlitbe Zdravas’, Mária a speve Salve Regina sa prihovoril veriacim v kostole aj ľuďom zhromaždeným vonku: „Veľmi som túžil prísť sem v týchto prvých dňoch novej služby, ktorú mi Cirkev zverila, aby som pokračoval v poslaní ako nástupca Petra.“

Puto Leva XIV. s Matkou dobrej rady

Robert Prevost vstúpil do Rádu svätého Augustína v čikagskej augustiniánskej provincii, ktorá je zasvätená práve Matke dobrej rady. Svätyňu v Genazzane navštevoval po desaťročia: po prvý raz ako mladý študent v Ríme začiatkom osemdesiatych rokov, neskôr často ako generálny predstavený augustiniánov, ako biskup v Chiclayo aj ako kardinál. Naposledy pred svojím zvolením tam bol 25. apríla 2024 na sviatok príchodu Matky dobrej rady, keď v homílii povzbudil veriacich, aby sa inšpirovali Pannou Máriou pri šírení pokoja a zmierenia vo svete.

V deň zvolenia 8. mája 2025 sa Lev XIV. pred vystúpením na centrálnu loggiu Baziliky svätého Petra modlil v Pavlínskej kaplnke Apoštolského paláca, kde sa ocitol práve pred obrazom Matky dobrej rady umiestneným napravo od oltára. Do pamätnej knihy svätyne potom napísal, že pocítil povinnosť i hlbokú túžbu prísť sem, a dodal: „Počas celého môjho života ma sprevádzala svojou materinskou prítomnosťou, svojou múdrosťou a príkladom lásky k Synovi, ktorý je vždy stredobodom mojej viery. Ďakujem ti, Matka, za tvoju pomoc, sprevádzaj ma v tomto novom poslaní.“

Dejiny svätyne

Svätyňa stojí na mieste, kde už v 13. storočí existoval malý Kostol Panny Márie, kým augustiniáni žili v neveľkom kláštore za hradbami mestečka. V roku 1356 im Colonnovci ako páni Genazzana zverili pastoračnú starostlivosť o toto miesto a začiatkom 15. storočia sa rozhodli kostol prestavať a rozšíriť spolu s priľahlým kláštorom. Na diele sa podieľala aj augustiniánska terciárka, vdova Petruccia, ktorá naň predala celý svoj majetok. Hoci sa jej pre nedostatok peňazí posmievali, opakovala, že stavbu dokončí Panna Mária a svätý Augustín.

Dňa 25. apríla 1467 sa na stene rozostavaného kostola zázračne objavil obraz Panny Márie. Dvaja albánski pútnici v ňom rozpoznali obraz uctievaný v albánskom Skadare, ktorý sa oddelil od miesta, kde bol dovtedy uctievaný. Udalosť vyvolala údiv, prilákala tisíce veriacich a zaznamenali sa pri nej mnohé milosti a zázraky. Vďaka milodarom, ktoré sa začali hrnúť, sa podarilo dokončiť kostol aj augustiniánsky kláštor. Pápež Lev XIII., ktorému sa nikdy nepodarilo svätyňu navštíviť, ju v roku 1903 povýšil na baziliku minor.

Pred Levom XIV. zavítali do Genazzana viacerí pápeži: Urban VIII., Pius IX., Ján XXIII. v roku 1959 a Ján Pavol II. v roku 1993. Ich podobizne sú vyobrazené na stenách malej kaplnky svätyne.

Ako pre vatikánske médiá uviedol páter Ludovico Centra, pri príležitosti návštevy a slávenia 7. septembra bude odhalený obraz zobrazujúci pápeža Leva XIV. v modlitbe pred milostivým obrazom Panny Márie, tak ako jeho predchodcov.

Martin Jarábek – Vatican News

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.