Prezidentka Zuzana Čaputová si odkaz sviatku pripomenie pri pamätníku Brána slobody na Devíne. Jej večerný program tvorí tradične odovzdávanie ocenenia Biela vrana, kde vystúpi aj s príhovorom k výročiu Nežnej revolúcie.

Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas-SD) sa zúčastní na pietnej spomienke pri Centrálnom pamätníku popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu v bratislavskej Vrakuni aj pri pamätníku Brána slobody, kde vystúpi s príhovorom. V programe má aj položenie venca k pamätníku Alexandra Dubčeka. Dubčeka si uctí aj premiér Robert Fico (Smer-SD).

Spomienku na obete komunistického režimu pri pamätníku na Devíne organizuje Konfederácia politických väzňov Slovenska. Program bude tvoriť kladenie vencov čestnou strážou, štátna hymna, prejavy hostí a hymnická pieseň.

V hlavnom meste sa v deň výročia Nežnej revolúcie uskutoční aj tradičný Koncert pre všímavých. Na Primaciálnom námestí vystúpi napríklad Michael Kocáb, ukrajinský Go_A, Jakub Pružinský. V prestávkach vystúpia s príhovormi známe osobnosti a 17 mládežníckych a študentských organizácií a iniciatív.

Dnes tomuto sviatku mnohí neveria ani nefandia

Značná časť populácie je však sklamaná viac ako tridsaťročným vývojom slovenskej spoločnosti od nežnej revolúcie. Má to viacero dôvodov. Mladá generácia zas často ani netuší k čomu sa tento sviatok viaže.

Stále ešte žijú ľudia, ktorí už boli dospelí a socialistický režim si teda dobre pamätajú. Veľkú časť života prežili v jednom i druhom režime a na základe svojich vlastných, osobných skúsenosti konštatujú, že predchádzajúci režim bol lepší, respektíve im viac vyhovoval. Socialistický režim vnímajú ako režim s viacerými chybami (zásobovanie obyvateľstva základnými druhmi tovaru, cestovanie, atď.) ale pozitíva, ktoré si pamätajú nad týmito negatívami prevažujú. To, že dnes nemusia stáť v rade na mandarínky je pre nich len slabou náplasťou za to, že celý život musia splácať bývanie alebo si priplácať u lekára či za lieky.

Zároveň elementárne základy kapitalistického systému ako sloboda slova, sloboda konania, sú zatláčané a pomaly sa dostali na úroveň konca socializmu. Dnes už nikto nemôže operovať tým, že oproti socializmu žijeme v slobodnej spoločnosti, lebo aktuálna spoločnosť už dávno nie je slobodná. Vypínajú sa nepohodlné médiá. Ľudia sú likvidovaní spoločensky, profesne za názor. Sú vyhadzovaní z práce kvôli ich postojom a názorom. V niektorých krajinách ako napríklad v Českej republike už bolo viac ako 70 ľudí za názor odsúdených.

Teda hlavný benefit kapitalistickej spoločnosti je znegovaný a z pohľadu veľkej časti spoločnosti zostali iba negatíva.