Konzumácia slovenského mlieka je bezpečná, sme však na hranici zabezpečenia jeho dostatku

Mliekari zároveň v súvislosti s vážnou situáciou s vírusom slintačky a krívačky (SLAK) na Slovensku vyzvali obyvateľov, aby sa správali zodpovedne a vyhýbali sa pohybu v okolí fariem a pasienkov.

„Chovatelia hovädzieho dobytka dnes prežívajú ťažké časy, ale robia všetko preto, aby zabránili šíreniu nákazy SLAK na Slovensku. Situácia na Slovensku stále ostáva veľmi vážna. Sme si vedomí, že to vyžaduje obrovské nasadenie a finančnú záťaž pre farmárov, avšak dôsledné dodržiavanie týchto postupov je jediným spôsobom, ako minimalizovať riziko ďalšieho šírenia nákazy a zachovať plynulé fungovanie mliekarenského sektora na Slovensku,“ vysvetlil Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) s tým, že opatrenia prijali aj slovenskí spracovatelia mlieka. Nariadili povinnú dezinfekciu, nasadenie ochranných prostriedkov a obmedzenie pohybu v areáloch mliekarní, aby zabránili prípadnému prenosu najmä na kolesách zvozových a obslužných automobiloch a odevoch.

Spracovatelia mlieka zdôraznili, že slovenskí spotrebitelia sa nemusia obávať nákupu a konzumácie slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Všetky slovenské mliečne výrobky, ktoré sa dostávajú na pulty obchodov pochádzajú z nezasiahnutých chovov, prechádzajú dôslednou kontrolou a pasterizáciou, čo garantuje ich bezpečnosť a kvalitu. „Mlieko a mliečne výrobky dostupné na pultoch obchodov sa vyrábajú výlučne z pasterizovaného mlieka a sú bezpečné na konzumáciu. Pasterizácia znamená tepelné ošetrenie mlieka pri teplote minimálne 72 °C počas 15 sekúnd. Je potvrdené, že pri tomto procese sa likvidujú akékoľvek nežiadúce mikroorganizmy v mlieku, a zároveň sa v ňom zachovajú všetky výživné látky,“ vysvetlil Marián Šolty, prezident Slovenské mliekarenského zväzu (SMZ) s tým, že Každá várka mlieka, ktorá odchádza od prvovýrobcov k spracovateľom mlieka podlieha aj niekoľkostupňovej kontrole a je daná legislatívou EÚ.

Podľa SZPM sa na Slovensku ročne vyprodukuje niečo viac ako 800 miliónov kilogramov mlieka a aktuálna strata dosahuje zhruba 54 miliónov kilogramov ročne, čo predstavuje približne 7 % z celkovej produkcie. „Aktuálne sa pohybujeme na hranici zabezpečenia dostatku surového kravského mlieka pre slovenské spracovateľské podniky. Avšak každý nový prípad nám z tejto produkcie ukrojí, čo spôsobí ešte väčšie ekonomické škody nielen na strane farmárov, ale aj u spracovateľov,“ vysvetlil Pastorek. Spracovatelia mlieka dodali, že v prípade rozšírenia SLAK do viacerých chovov mohla byť ohrozená sebestačnosti Slovenska v produkcii mlieka a mliečnych výrobkov na dlhé časové obdobie. „To by mohlo priniesť aj následky v podobe výpadkov slovenskej produkcie v obchodnej sieti, či nárast cien mliečnych výrobkov,“ uzavrel Šolty s tým, že ekonomické následky by sa týkali aj možnej straty exportných trhov.