Konečne niekto adekvátne odpovedal Bruselu na plazivý pokus o anexiu nezávislých európskych štátov!

Mainstreamom táto správa prejde zrejme iba ako nenápadná, drobná informácia, ale je to facka, akú Brusel asi ešte nikdy nedostal: parlament členského štátu EÚ odhlasoval de facto návrh na rozpustenie europarlamentu.

Maďarský parlament včera veľkou väčšinou hlasov (130 oproti 50) schválil uznesenie o vízii budúcnosti Európskej únie, ako by ju mali zástupcovia Maďarska prezentovať v Bruseli Európskej rade, Európskemu parlamentu, predsedovi Európskej komisie a súčasnému predsedovi Rady EÚ.

Podľa tohto návrhu by v zákonodarstve EÚ mali mať právo veta národné parlamenty, mala by byť vytvorená spoločná armáda Únie a právomoci spoločných inštitúcií by boli obmedzené. Toto uznesenie maďarského parlamentu tiež odsudzuje sankcie voči Rusku, podporuje integračné snahy krajín západného Balkánu a obsahuje aj zákaz financovania Únie z úverov.

A ako čerešnička na torte je v tomto uznesení schválený aj návrh, že do Európskeho parlamentu by členov mali delegovať národné parlamenty. Čo v skutočnosti znamená, že doterajší europarlament by mal byť rozpustený (písali sme o tom aj tu)

Azda ani netreba dodávať, že tieto maďarské návrhy sú presným opakom toho, čo chce Brusel počuť, a o čo sa usiluje. Jeho primárnou snahou je uzurpovať si úplnú moc nad doposiaľ ako-tak zvrchovanými členskými štátmi, k čomu základným a najdôležitejším krokom má byť pripravované zrušenie práva veta členských krajín v Európskej rade a ďalej aj rozšírenie právomocí europarlamentu.

Europarlament v dnešnej podobe je desivou galériou antinárodných, globalistických, čiže nedemokratických oportunistov. Áno, títo ľudia vo svojich, médiami brainwashingovo dočista vyumývaných krajinách, boli zvolení v demokratických voľbách. Problémom však je, že ak by sa odstránilo právo veta pre členské krajiny, tak by voliči v ľudnatých západných krajinách ako Nemecko či Francúzsko vždy prehlasovali menšie krajiny, ktoré by tým pádom už nemali ako ochrániť svoje vlastné záujmy. A to už s demokratickým princípom nemá nič spoločné.

A treba upozorniť, že najmä záujmy ekonomicky slabších východoeurópskych krajín sú často v priamom protiklade so záujmami západných neokoloniálnych veľmocí. O toto sa tu hrá – je to cynická a nebezpečná hra, ktorá by mohla mať aj pre Slovensko nedozierne následky.

O tejto téme sme písali už veľakrát. Pred niekoľkými rokmi sme napríklad čitateľov informovali o veľmi zásadných slovách bývalého českého prezidenta Václava Klausa, ktoré povedal počas svojej návštevy Bratislavy o tom, čo by hrozilo, keby mala vzniknúť centralizovaná bruselská „eurofederácia“.

„Ja si  nedokážem predstaviť, že by mohla existovať demokracia v entite presahujúcej národný štát. Demokracia je založená na slove ,demos‘, čiže ľud. Na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku je ľud, ale neexistuje a ani zo samotnej definície nemôže existovať nič také ako ,európsky ľud‘. Preto vo všetkých nadnárodných entitách, vo všetkých ríšach, úniách, impériách nikdy v histórii ľudstva nebola žiadna demokracia. A nemôže byť ani teraz. To je absolútne zásadná politologická téza. Nadnárodný, teda supernacionálny útvar vylučuje demokraciu,“ povedal vtedy Klaus.

Jeho slová sú v priamom rozpore s dnešným smerovaním EÚ, ale treba súčasne zdôrazniť, že pritom nie sú ničím iným, než potvrdením toho, čo hovoria základné listiny Európskej únie. Tie sa odvolávajú na princíp subsidiarity, ako na jedno z najzákladnejších filozofických východísk demokratickej správy verejných vecí. Poznali ho už Aristoteles aj Tomáš Akvinský. Tento princíp hovorí, že veci, ktoré si môže zabezpečovať nižšia riadiaca úroveň, sa nemajú odovzdávať vyšším úrovniam. Národný štát si však samostatne dokáže efektívne a zmysluplne zabezpečovať takmer všetko.

Zbavovanie národných štátov ich suverenity, s cieľom sústrediť maximum rozhodovacích právomocí do jedného vzdialeného centra, je preto zjavným porušovaním princípu subsidiarity, zjavným zbavovaním moci volených zástupcov ľudu na národnej úrovni a zjavným likvidovaním demokracie, nech už túto základnú skutočnosť bruselská verchuška akokoľvek popiera.

„My sme celé naše búranie komunizmu založili na myšlienke, že neexistuje žiadna centrálna múdrosť, ktorá má zhora vládnuť. A ešte horšia je múdrosť, ktorá sa ľuďom čoraz viac vzďaľuje, ktorá raz vládla z Viedne, inokedy z  Moskvy a dnes vládne z Bruselu. Ale ak to nebolo možné ani z Prahy, ani z Bratislavy, tým menej je to možné

z Bruselu,“ povedal vtedy Klaus.

Tieto jeho výroky sú tým podstatným, čo by malo odznieť v každej diskusii o EÚ a jej budúcnosti. Európska únia je skvelá, užitočná a nenahraditeľná vec – ako „technický“ organizačný nástroj spolupráce. V žiadnom prípade však nie ako

nástroj politickej centralizácie, neokolonializmu a diaľkového riadenia. Také niečo by malo byť pre každého slušného vlastenca úplne neakceptovateľné!

Naozaj potrebujeme, aby európske štáty mali platformu, kde sa jednotlivé krajiny dohodnú, po ktorej strane budú jazdiť autá, koľko migrantov môžeme na kontinent pustiť, aby to ľuďom v každej z členských krajín vyhovovalo, aké koncovky budú na telefónoch, aby sme si ich mohli nabiť aj na dovolenke, aké jedy v potravinách v Európe nechceme… ale to všetko na princípe dohody demokraticky zvolených zástupcov jednotlivých suverénnych štátov. Ak EÚ nemá byť združením nezávislých, zvrchovaných a slobodných národných štátov, potom nech radšej zanikne.

Takéto hlasy doposiaľ v Bruseli príliš počuť nebolo, a ak, tak to boli iba slabučké hlásky jednotlivcov alebo marginalizovaných vlasteneckých strán z jednotlivých krajín. Teraz prvýkrát sa ozval hlas hrdej, suverénnej krajiny, ktorá to povedala otvorene, na plné ústa. Uvidíme, ako na takúto facku zareaguje spupné panstvo v bruselskej slonovinovej veži. Aké ďalšie sankcie uvalí na Maďarsko za takúto rebéliu. Len pripomeňme, že Maďarsko nemôže čerpať peniaze zo spoločného úveru EÚ ako jediná členská krajina – údajne pre riziko korupcie. Inde zrejme korupcia nehrozí…

Tak či onak, vlak sa už pohol a v situácii, ktorá v najbližších mesiacoch v Európe nastane v súvislosti so znižovaním životnej úrovne, aké tu už dávno nebolo, v dôsledku protiruského sankčného šialenstva, sa ešte dajú očakávať zaujímavé udalosti.

Ivan Lehotský