Koaliční poslanci obhajujú zmeny v Úrade na ochranu oznamovateľov, opozícia kritizuje skrátené legislatívne konanie

„Naši voliči a sympatizanti sa pýtajú, kedy prinesieme právny odpočet rokov 2020-2023,“ uviedol s tým, že ide o dôležitú tému. Úrad bol podľa neho spolitizovaný. Vyjadrenia prezidenta Petra Pellegriniho o zástupných témach Gašpar komentovať nechcel. Hlava štátu hovorila v súvislosti s návrhom na zmeny v predmetom úrade o zástupných témach, prezident sa tiež spytoval, prečo je potrebné skrátené legislatívne konanie a naznačil, že zákon v prípade schválenia nemusí podpísať. Podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas-SD) sa tiež vyjadril, že úrad je podľa neho politicky zafarbený a účelový. „Zákon aj úrad bude naďalej fungovať,“ zdôraznil. Úrad by mal podľa neho chrániť skutočných nahlasovateľov korupcie. Argumentoval falošnými nahláseniami, napríklad od ľudí, ktorí sa báli straty zamestnania, či kryli vlastnú trestnú činnosť.

Opozičná poslankyňa Zuzana Števulová (Progresívne Slovensko) kritizovala, že sa na poslednej schôdzi parlamentu v tomto roku venujú tejto téme a iné veci sa neriešia. Ďalší opozičný poslanec Viliam Karas (KDH) podrobil kritike aj to, že návrh je prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní. Poukázal na spomínané výroky prezidenta, ktorý naznačil, že zákon nemusí podpísať a vyjadril sa, že nerozumie, aký je dôvod na skrátené legislatívne konanie. „To je taká hanba,“ okomentoval Karas smerom ku koalícii. (Pellegrini bol pred zvolením za prezidenta predsedom koaličnej strany Hlas-SD – pozn. SITA).

Národná rada SR pred niekoľkými dňami hlasmi 78 poslancov posunula do druhého čítania zákon, ktorým sa ruší Úrad na ochranu oznamovateľov a transformuje sa na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Návrh zákona schválila v sobotu 22. novembra vláda na mimoriadnom rokovaní. Zo schváleného návrhu vyplýva, že doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov sa ku dňu účinnosti zákona zrušuje a nový úrad sa stáva jeho právnym nástupcom, preberá všetky jeho práva a povinnosti. Zároveň kabinet schválil, že návrh sa má v NR SR prerokovať v skrátenom režime.

Gašpar: Ferenčákovi predstavili nejaké riešenie, ale nesúhlasil s ním

Poslancovi Jánovi Ferenčákovi (Hlas-SD) predstavili nejaké riešenie, ale nesúhlasil s ním. V relácii V politike televízie TA3 to uviedol podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) v súvislosti so situáciou okolo poslanca Jána Ferenčáka, ktorého plánuje koalícia odvolávať z postu predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti. Nahradiť by ho mal Peter Kmec, ktorý bol nedávno odvolaný z postu podpredsedu vlády. Ferenčák deklaroval, že ak bude odvolaný, odíde z poslaneckého klubu strany Hlas. Ide o posledného z „rebelujúcich“ poslancov z Hlasu. (Išlo o skupinu nespokojných poslancov, ktorí približne pred rokom nepodporili viacero koaličných návrhov. Ďalší členovia tejto skupiny, Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš po zásahu premiéra Roberta Fica skončili na poste ministra a tajomníka v rezorte investícií, Roman Malatinec sa pridal ku skupine poslancov zo Strany vidieka Rudolfa Huliaka – pozn. SITA). Bez Ferenčáka by koalícia mala v parlamente 78 poslancov. Podrobnosti Gašpar v relácii nechcel prezentovať, kým nebude hotová dohoda. Pripustil, že hovorili aj o ďalších výboroch. „Je pre mňa dôležité, aby zostal v 79 (koaličných poslancov),“ vravel Gašpar, zdôraznil, že politika je aj o kompromisoch.

V relácii sa diskutujúci dotkli aj témy návrhov na odolávanie viacerých ministrov, ktoré boli opakovane presúvané. Podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas-SD) uviedol, že návrh na odvolávanie vlády aj ďalšie odvolávania by sa mali dostať na rokovanie Národnej rady SR v stredu nasledujúci týždeň. Opozičný poslanec Viliam Karas (KDH) v relácii toto odsúvanie návrhov na odvolávanie kritizoval.