Kňaz Michal Bodnár zbiera historické harmóniá, vlastní ich viac ako 40

Harmónium sa podľa Bodnára objavuje približne okolo roku 1840, keď vo Francúzsku skonštruoval jeden z prvých nástrojov staviteľ Alexandre-François Debain. Od polovice 19. storočia prechádzalo postupným vývojom a svoj konštrukčný aj výrobný vrchol dosiahlo na prelome 19. a 20. storočia.

„Postupný úpadok tohto nástroja sa začal niekedy okolo 30. rokov 20. storočia, keď bol postupne vytláčaný začínajúcimi elektrofonickými nástrojmi. V 70. rokoch, práve vo vtedajšom Československu, sa skončila výroba týchto nástrojov,“ priblížil Bodnár.

Harmónium podľa neho nevzniklo ako náhrada za organ. Pôvodne bolo koncipované ako koncertný nástroj určený do salónov, sál či menších divadiel. Používalo sa v školách pri výučbe hudobníkov aj ako sprievod školských zborov, uplatňovalo sa v kaplnkách a sakrálnych priestoroch pri liturgii. Zároveň si našlo miesto aj v mnohých domácnostiach.

Zbieraniu harmónií sa Bodnár venuje štyri roky. Prvé, veľmi staré a v zlom stave, ktoré sa mu neskôr podarilo opraviť, objavil v kaplnke v Košiciach.

„Páčil sa mi ten zvuk a zapáčil sa mi aj ten typ nástroja. Vtedy sa vo mne zrodila taká myšlienka, že by som bol rád, keby som mal aspoň jedno také harmónium, na ktorom by som si mohol zahrať. Pôvodne som nerátal s tým, že budem mať zbierku, ale išlo to tak postupne,“ priblížil Bodnár s tým, že časť zbierky je vystavená na fare v Lipanoch, kde aktuálne pôsobí ako kaplán.

Jeden z vystavených nástrojov má po rímskokatolíckom kňazovi Andrejovi Slaninkovi, ktorý v 80. rokoch pôsobil v Šarišských Dravciach. „Bol to veľmi ľudský a dobrý človek i kňaz. Počas bývalého režimu bol prenasledovaný. Tento nástroj mi darovala jeho neter, takže je pre mňa veľmi vzácny,“ povedal Bodnár.

„Je tu aj malý nástroj, ktorý mal solivarský organista Ján Berka. Tiež mi ho darovala jeho rodina. Prešiel kompletnou opravou, pretože som ho dostal v neznejúcom stave. Pre mňa je vzácny tým, že nehral a znovu môže hrať,“ doplnil Bodnár s tým, že najstarší nástroj má z roku 1870. Ide však o fisharmoniku, ktorá je podľa jeho slov považovaná za predchodcu harmónia.

„Zaujímavý nástroj je z dielne Aloisa Huga Lhotu, kde pod klaviatúrou je presný dátum výroby – 2. apríl 1884, čo ho robí jedným zo starších nástrojov, ktoré mám v zbierke. Ten dátum je zaujímavý aj tým, že svoju dielňu oficiálne otvoril až niekedy v roku 1887. Takže je to nástroj ešte spred vzniku jeho dielne,“ prezradil Bodnár.

Približne polovica vystavených nástrojov je funkčná. Počas trvania výstavy do 15. mája sa v múzeu uskutočnia koncerty, na ktorých zaznie hra na harmóniu.