Katolícka cirkev si 1. novembra pripomína Sviatok všetkých svätých

Podľa katolíckej viery existujú po smrti tri “destinácie” – nebeské kráľovstvo, očistec a večné zatratenie. Ako “všetkých svätých” označujeme ľudí prežívajúcich večnú radosť s Bohom v nebi. Okrem neba a pekla je tu ešte očistec, tam čakajú na vstup do Božieho kráľovstva ľudia, ktorí nezomreli s odmietnutím Boha, ale potrebujú sa ešte očistiť od dôsledkov zlých skutkov, ktorých sa v živote dopustili. To sú tzv. verní zosnulí – inými slovami, duše v očistci.

Cirkev veriacich povzbudzuje k modlitbe za zosnulých práve preto, že pre všetky duše v očistci na začiatku novembra možno získať tzv. odpustky. Prostredníctvom odpustkov, tohto duchovného daru posielaného zosnulým, sa duše v očistci oslobodzujú od dôsledkov hriechov, ktoré spáchali počas pozemského života.

Veriaci sa prichádzajú modliť na hroby, lebo je to jedna z možných podmienok pre získanie odpustkov, okrem spovede, modlitby a svätého prijímania. Sviečky na hroboch sú potom symbolickým vyjadrením ich modlitby a duchovného daru. Tiež pripomínajú život, ktorý vydáva svetlo a teplo, avšak zároveň sa pomíňa. Sú aj obrazom vzkriesenia, lebo kresťania veria, že opravdivým Svetlom sveta je Zmŕtvychvstaný Kristus.

V minulosti sa tento sviatok slávil 13. mája. Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.