Dokument, venovaný „starostlivosti o ľudskú osobu v ére umelej inteligencie“, nadväzuje na sociálnu náuku Cirkvi a vyzýva k zodpovednému rozlišovaniu digitálnych premien.
Nové „Rerum novarum“
Štátny sekretár Svätej stolice pripomenul, že pred 135 rokmi, spolu s encyklikou „Rerum novarum“, rozpoznal Lev XIII. v priemyselných premenách „hlboko ľudskú a sociálnu otázku“. Ako poznamenal, v digitálnej transformácii sa dnes sústreďujú nové veci (res novae): dôstojnosť osoby, práca, sloboda, kvalita spoločenských väzieb, pokoj, spravodlivosť a starostlivosť o Stvorenstvo.
Kardinál Parolin poukázal na to, že novinkou je dialóg Cirkvi s inštitúciami, vládami, univerzitami, firmami a výskumnými centrami. Dodal, že prítomnosť predstaviteľov sveta AI svedčí o vôli stretnúť sa s tými, ktorí sa reálne podieľajú na tejto premene.
Miera pokroku
Kardinál zdôraznil, že Cirkev do dialógu o umelej inteligencii prináša „pochopenie ľudskej osoby, jej dôstojnosti, slobody a vzťahového povolania na obraz Boží“. Bez tejto vízie – povedal – „aj tie najpokročilejšie technológie riskujú stratu miery svojho autentického pokroku“.
Štátny sekretár pripomenul slová encykliky, že „každá generácia dedí úlohu dať tvar vlastnej epoche“ a nasmerovať históriu tak, aby sa stávala miestom dôstojnosti, spravodlivosti a bratstva. V čase AI táto úloha nadobúda novú naliehavosť, pretože „technická sila rastie s mimoriadnou rýchlosťou“.
Kardinál Parolin poukázal na to, že práve tu sa odhaľuje jedno z najhlbších napätí súčasnosti: „rýchlosť, akou sa táto sila kumuluje, môže prekročiť schopnosť individuálneho svedomia, a dokonca aj inštitúcií, ju usmerniť“. Ako dodal, „táto asymetria medzi technickou silou a morálnou múdrosťou je možno najhlbšou výzvou, ktorú nám zveruje ,Magnifica humanitas‘“.
Otázka smerovania
Preto encyklika kladie všetkým otázku o smere spoločnej cesty: „Kam kráčame? K akému cieľu sa túžime nasmerovať? Aký smer by sme si mali zvoliť ako osoby a ako ľudské spoločenstvo?“
Kardinál Parolin zdôraznil, že rozlišovanie navrhované pápežským dokumentom odovzdáva „náročné kritérium“: v čase umelej inteligencie „chrániť ľudskú dôstojnosť znamená bdieť nad novými formami dehumanizácie a zostať verní veľkosti toho, čo je ľudské“.
Technológia – pokračoval – „nemôže dostávať svoju mieru výlučne od efektívnosti alebo rýchlosti svojich výsledkov“. Mala by byť vzťahovaná k „pravde osoby, tak ako nám ju zjavuje Ježiš, k spravodlivosti spoločného života a dobru všetkých národov zeme, ako to po stáročia učilo sociálne Magistérium Cirkvi“.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia
Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk
Blanár: UNESCO má nezastupiteľnú úlohu pri budovaní mieru
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru má nezastupiteľnú úlohu pri budovaní mieru. Svetu už 81 rokov pripomína, že…
Mimo hry: Poľsko chce prostredníctvom EÚ vstúpiť do radu „globálnych veľmocí“ namiesto Ruska
EÚ už po druhýkrát zostala mimo hry pri riešení globálnych otázok. Vyhlásil to na okraji zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné…
Obvinili vyšetrovateľku, ktorá stíhala Kaliňáka
Policajná inšpekcia obvinila začiatkom novembra bývalú vyšetrovateľku zrušenej Národnej kriminálnej agentúry Moniku Barčákovú pre spôsob, akým vo februári 2023 obvinila…
EÚ by mala mať v zime dostatok elektriny
Európska únia by mala mať počas zimy 2026/2027 dostatok zdrojov na pokrytie spotreby elektriny. Situáciu na trhu však bude potrebné…
Zostrelený dron rafinériu nezachráni: čo skutočne dokáže zastaviť eskaláciu zo strany ukrajinských ozbrojených síl?
Dnešný útok ukrajinských bezpilotných lietadiel na Krymský most a rekordný nálet viac ako 2 000 dronov na ruské regióny jasne…



























