V rozhovore pre vatikánske médiá pri príležitosti 325. výročia založenia Pápežskej cirkevnej akadémie kardinál Pietro Parolin uviedol, že táto inštitúcia je dnes povolaná pomáhať vytyčovať „konkrétne cesty pokoja, tvorené princípmi, pravidlami a štruktúrami, ktoré zaručujú poriadok medzi národmi“, a to najmä uprostred súčasnej krízy medzinárodného poriadku.

Postrehy kardinála štátneho sekretára prichádzajú v čase, keď sa akadémia pripravuje na pondelňajšie popoludnie, aby vo svojom sídle na Piazza della Minerva privítala pápeža Leva XIV. – ide o jeho prvú návštevu od zvolenia.

Formovanie pápežských diplomatov

Kardinál Parolin opísal akadémiu ako inštitúciu, ktorá spája históriu a obnovu, pričom poznamenal, že hoci je súčasťou Štátneho sekretariátu, je jej zverená úloha pripravovať tých, ktorí zastupujú Petrovho nástupcu po celom svete. Pápežskí diplomati musia byť podľa neho schopní jasne hodnotiť situácie, zapájať sa do dialógu a rozlišovať potreby národov a štátov.

„Potrebujú tú misionársku horlivosť, ktorá z nich robí autentických a dobre pripravených svedkov pápežovej starosti o miestne cirkvi a Boží ľud,“ uviedol.

Viac než len „mäkká moc“

Pri úvahe o poslaní akadémie kardinál Parolin poznamenal, že jej vzdelávacia činnosť je „v podstate cirkevná“, keďže diplomatické pôsobenie Svätej stolice ďaleko presahuje rámec jednoduchej „mäkkej moci“ (soft power).

Akadémia podľa neho pripravuje budúcich diplomatov na to, aby interpretovali medzinárodný vývoj vo svetle sociálnej náuky Cirkvi a aby sa s náležitým rozlišovaním zapájali do štruktúr medzinárodného spoločenstva. Študenti sú formovaní nielen k akademickej excelentnosti, ale aj k kňazským čnostiam, ako sú počúvanie, dialóg, pokora a blízkosť k iným.

Reforma pod pápežom Františkom

Kardinál Parolin pripomenul aj reformu akadémie, ktorú uskutočnil pápež František prostredníctvom chirografu Il Ministero Petrino, a označil ju za významnú obnovu poslania a štruktúry inštitúcie.

Poznamenal, že pápež František kedysi opísal vatikánskych diplomatov ako „kňazov s kuframi v rukách“, čím zdôraznil pastoračný a evanjelizačný charakter ich služby. V rámci reformy bola akadémia reštrukturalizovaná na Inštitút vyššieho vzdelávania v diplomatických vedách a v súčasnosti udeľuje akademické hodnosti licenciát a doktorát.

Reakcia na krízu diplomacie

V súvislosti so súčasným stavom medzinárodnej diplomacie kardinál Parolin priznal rozšírené obavy z obmedzenej schopnosti diplomacie predchádzať konfliktom alebo ich riešiť. Uviedol, že odpoveďou akadémie je ponúknuť obnovenú formáciu v diplomatických vedách vrátane právnych, historických, politických a ekonomických štúdií, integrovanú s cirkevnými disciplínami a evanjelizačným poslaním Cirkvi.

Zdôraznil však, že samotná technická príprava nestačí. „Diplomat je povolaný najprv vydávať svedectvo a až potom vyjednávať,“ povedal.

Kardinál na záver dodal, že krízu medzinárodného poriadku – poznačenú opätovným uchyľovaním sa k sile a nerešpektovaním medzinárodného práva – možno riešiť len „vytyčovaním konkrétnych ciest pokoja“. „To je úloha, ktorá je dnes zverená Pápežskej cirkevnej akadémii, 325 rokov po jej založení,“ uzavrel.

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk