V priebehu nasledujúcich rokov by malo dôjsť k mimoriadnej previerke všetkých sudcov, ktorú by mala vykonávať špeciálna komisia. Táto komisia má mať polovicu členov z Moldavska a druhú polovicu zo zahraničia. Účelom komisie bude preveriť finančnú a morálnu integritu sudcov, t.j. nie otázku profesionality. Čo sa týka finančnej integrity, pracuje sa aj s verziou, že špeciálna komisia by mala mať prístup k finančným záznamom týkajúcich sa sudcov niekoľko rokov spätne. Vzorom pre takýto proces má byť previerka sudcov, ktorá už prebehla v Albánsku a na Ukrajine.

Táto špeciálna komisia už medzičasom začala svoju činnosť s previerkami sudcov Najvyššieho súdu Moldavska, ktorý začal prechádzať procesom rekonštrukcie. Víziou je, aby vo finále polovica sudcov Najvyššieho súdu Moldavska po reforme bola tvorená odborníkmi zvonka, tj. nie doterajšími sudcami najvyššieho súdu. Z pôvodného zloženia najvyššieho súdu malo prejsť previerkami v roku 2023 len 20%, nakoľko viacerí sudcovia sa vzdali výkonu funkcie sudcu. Preto sa Najvyšší súd Moldavska boril s vážnym problémom – nemal kto súdiť. Na prechodné (3 až 6 mesačné) obdobia boli pridelení sudcovia súdov nižšej inštancie na výkon funkcie sudcu najvyššieho súdu.

Benátska komisia (Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva) k tomuto procesu vydala viacero odporúčaní. Jedným z odporúčaní je, aby sudcovia, ktorí sa podrobia overeniu v rámci justičnej reformy, mali účinný opravný prostriedok nápravy proti rozhodnutiu prijatému v rámci procesu ich preverenia.

Justičná reforma sa má týkať aj kreovania špecializovaného Antikorupčného súdu, ktorý by mal súdiť korupčné kauzy, s čím je spojená požiadavka, aby sudcovia tohto súdu mali osobitne určené ohodnotenie oproti iným moldavským sudcom. To otvára otázku diskriminácie ostatných sudcov.

Ako dôležitý cieľ je zadefinované zlepšiť komunikáciu s predstaviteľmi súdnictva, pretože bez ich spolupráce môže dôjsť nielen ku kolapsu najvyššieho súdu, ale aj k paralýze celej reformy a justičného systému.

V súvislosti s bojom proti korupcii v Moldavsku a v Gruzínsku, je vhodné uviesť, že USA pridali v apríli 2023 na svoj sankčný zoznam štyroch gruzínskych sudcov.

Aj v Poľsku sa hovorí o plánovaných budúcich veľkých zmenách v justícii. Poľsko, na rozdiel od Moldavska, je členským štátom Európskej únie. Z tohto dôvodu neodvodzuje potrebu na justičné zmeny od predvstupových rokovaní do Európskej únie, ale od toho, že od roku 2018 bývalá vládnuca strana v Poľsko (PiS) mala mať značný vplyv na obsadenie a dianie na poľskej súdnej rade. Tá má na starosti (podobne ako slovenská súdna rada) rozhodnutia o kariérnom postupe sudcov. A rozhodovanie súdnej rady tak malo resp. mohlo odporovať ústave. Podľa zverejnených informácií by sa mali sudcovia, ktorí prešli konaním na súdnej rade v Poľsku od r. 2018, podrobiť osobitnému procesu preverenia toho, či môžu ostať v systéme na tom poste, ktorý zastávajú. Odhadom by sa malo jednať o celkom 3000 sudcov. V rámci tejto množiny sudcov sa uvažuje o troch skupinách sudcov – nováčikovia (sudcovia, ktorí vstúpili do systému), sudcovia s kariérnym postupom bez napojenia na politiku a sudcovia s kariérnym postupom s napojením na politiku. Kto bude takto sudcov deliť, nie je známe. Sudcovia s kariérnym postupom bez napojenia na politiku budú môcť v justícii ostať, pokiaľ urobia úkon verejného ospravedlnenia resp. kajania sa. Sudcovia s kariérnym postupom s napojením na politiku, by mali čeliť disciplinárnemu konaniu pred špeciálnym novo zriadeným úradom pre etiku a integritu. Cieľom je, aby ďalej svoje posty nezastávali. Vyššie uvedené informácie vychádzajú z verejných vyjadrení politikov, zatiaľ sa nepretavili do zákonnej úpravy. Ich účinnosť má byť od augusta 2025.

K téme plošných previerok sudcov sa žiada dodať, že masívne previerky sudcov je možné podľa všeobecne akceptovaných medzinárodných pravidiel vykonať len pri zmene režimu z totalitného na demokratický. Preskupenie politických síl po voľbách samo o sebe nemôže byť v členskom štáte EU dôvodom na previerky sudcov a zásah výkonnej a zákonodarnej moci do moci súdnej.

Navyše otázky otvárania sudcovskej legitimity sú spojené s otváraním právoplatne ukončených káuz. Aj o tom sa v Poľsku hovorí. Prípadný výpadok sudcov v dôsledku previerok by mali pokryť sudcovia, ktorí sú na dôchodku.

Pravdou je, že Súdny dvor EU vo viacerých konaniach v minulosti konštatoval vo vzťahu k Poľsku porušenie práva EU vo vzťahu k dodržiavaniu hodnôt právneho štátu. Či dôsledkom týchto rozhodnutí Súdneho dvora má byť previerka všetkých sudcov, ktorí prešli cez poľskú súdnu radu od r. 2018 a čo k tomu uvedie Benátska komisia, bude otázkou a výzvou pre vnútroštátnu legislatívu členského štátu EU a aj pre postoj Európskej komisie. V danej veci sa môže jednať o precedens aj pre ostatné členské štáty EU, preto je potrebné vývoj a právne názory týkajúce sa novej právnej úpravy previerok sudcov v Poľsku pozorne sledovať.

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.