Juraj Hrabko: Kto sa tešil na odchod Igora Matoviča, bude sklamaný

Bratislava 26. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Publicista Juraj Hrabko komentoval aj informáciu, podľa ktorej polícia obvinila Igora Matoviča v kauze ohovárania premiéra Roberta Fica

Výbor Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií prerušil konanie v prípade nepozastavenej živnosti lídra OĽaNO-NOVA a bude čakať na rozhodnutie Ústavného súdu o sťažnosti Igora Matoviča. Bez ohľadu na to, ako súd rozhodne, to podľa publicistu Juraja Hrabka znamená, že Matovič je už mimo nebezpečenstva a o poslanecký mandát nepríde. „Všetci, ktorí sa tešili, že Igor Matovič odíde z parlamentu na základe rozhodnutia výboru a následne pléna parlamentu, budú sklamaní. To sa nestane, Igor Matovič z parlamentu neodíde. V zákone sú termíny a tie budú prešvihnuté,“ povedal Hrabko v diskusii na TABLET.TV.

Pravdepodobnosť, že sa konanie neskončí vylúčením Matoviča z parlamentu, odhadol na 99 percent, a to aj v prípade, že by súd, ktorému stále chýbajú traja sudcovia, napokon v merite veci nerozhodol. Výbor totiž kvôli čakaniu na výrok súdu nestihne rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote.

Hrabko komentoval aj informáciu, podľa ktorej polícia obvinila Igora Matoviča v kauze ohovárania premiéra Roberta Fica. Postup polície v tomto prípade považuje za štandardný. „Myslím si, že to bolo adekvátne. Veď počas vyšetrovania sa ukáže, či bude podaná obžaloba a v konečnom dôsledku rozhodne súd. To je v poriadku. Ale v právnom štáte by malo platiť „padni komu padni“, a nie je to tak,“ povedal Hrabko, podľa ktorého v prípade koaličných politikov polícia nie je taká promptná, ako keď ide o lídra OĽaNO.

Po odchode Radoslava Procházku z politiky a postupe Oľgy Nachtmannovej na post štátnej tajomníčky ministerstva školstva nastúpili do parlamentu dvaja noví poslanci, Zuzana Zimenová zo #Siete a Ladislav Andreánsky zo Smeru-SD. Zimenová však už krátko po vzniku tejto vlády avizovala, že v prípade nástupu do parlamentu nemá záujem ju podporovať. „Pre vládnu koalíciu to neznamená nič. Treba si uvedomiť, že táto vládna koalícia má od začiatku 79 poslancov, 81 poslancov mala predchádzajúca vládna koalícia vedená Robertom Ficom ešte so #Sieťou. Dnes už #Sieť nie je súčasťou vládnej koalície. Znamená to len, že si vládna koalícia musí dávať väčší pozor, aby mala pri hlasovaniach v sále dostatok poslancov,“ reagoval Hrabko.

Na otázku, ktoré body poslednej riadnej schôdze parlamentu v tomto roku sú najdôležitejšie, reagoval, že to záleží aj od uhla pohľadu. „Samozrejme, najdôležitejší je zrejme rozpočet. Je dôležitý pre ekonómov. Mňa napríklad zaujímajú návrhy na zmeny ústavy. Tie sú tam tri, ak nepočítame návrh Jána Budaja na zrušenie Mečiarových amnestií, ktorý predložil po pol roku,“ povedal. Teoretickú šancu na schválenie má podľa neho jeden z návrhov, prekladá ho vládna koalícia a týka sa predĺženia mandátu poslancov a predsedov VÚC zo štyroch na päť rokov. „Ja by som bol najradšej, keby tento návrh neprešiel,“ poznamenal Hrabko. Jedným z cieľov tejto zmeny je totiž zosúladenie termínov komunálnych a regionálnych volieb, ktoré by však aj tak bolo iba dočasné.

„Jeden návrh predkladajú poslanci OĽaNO, žiadajú, aby sa predseda parlamentu vzdal funkcie predsedu strany a vôbec politickej činnosti. Vychádzajú z britského modelu, podľa mňa to nemá vôbec šancu na posunutie do druhého čítania. Sú to rozdielne systémy, k nášmu systému by sa hodilo niečo úplne iné,“ konštatuje Hrabko. „A je tam návrh ĽSNS vypustiť z ústavy vetu, že právne záväzné akty EÚ majú prednosť pred slovenskými zákonmi,“ dodal s tým, že ani tejto zmene nedáva veľkú šancu na úspech.

Na otázku, prečo si poslanci každý rok zákonom zmrazujú platy, keď pôvodná príčina, snaha podporiť konsolidáciu verejných financií v čase krízy, už pominula, Hrabko odpovedal, že je to kvôli snahe osloviť voličov. „Je to populárna téma, každoročne si politické strany, ktoré to navrhujú, myslia, že tým získavajú body. Samozrejme, že u časti voličov to aj platí,“ povedal.

Ľudia sú podľa neho na politikov nahnevaní a len veľmi ťažko si nechajú vysvetliť, že by spolu s celoslovenským rastom miezd mali rásť aj poslanecké. Na druhej strane, každoročná ad hoc zmena zákona kvôli zmrazeniu platov nezodpovedá požiadavke na všeobecnú platnosť zákonov. „Ak by toto zmrazenie dal nejaký poslanec na ústavný súd, možno by ho označil, že je v rozpore s ústavou. Nie je predsa možné dlhoročne upravovať zákon na jednorazové použitie,“ povedal Hrabko.

Na margo vyjadrenia podpredsedu SNS Antona Hrnka, ktorý návrh opozičného poslanca Miroslava Beblavého na systémové riešenie problému označil za „dobrý“, Hrabko poznamenal, že je to „podaná ruka“, ale zďaleka to neznamená, že parlament takýto návrh napokon schváli.

Prácu médií, ktoré verejnosti prezentovali ako fakt, že minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák pri organizácii dvoch akcií v rámci slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie porušil zákon, označil Hrabko za neprofesionálnu. „Minister Lajčák má dôvod cítiť sa dotknutý, obzvlášť, ak si svoju kariéru tak úzkostlivo stráži. Ja sa neodvážim tvrdiť, že Lajčák porušil zákon, dokonca ani v tom prípade, ktorý spomínal právnik Transparency International Slovensko. Je totiž otázne, či sa dá nezáväzný pohovor s bývalým podriadeným nazvať podnetom na riešenie situácie. Rozhodne by sme boli tejto dilemy ušetrení, ak by pani Hlávková poslala formálny podnet ministrovi,“ povedal Hrabko.

Na druhej strane, podozrenia boli vyslovené a podľa Hrabka by im minister najlepšie čelil tak, že by zverejnil všetky zmluvy týkajúce sa predsedníctva. „Slovenské predsedníctvo je možno aj úplne najlacnejšie, nielen v porovnaní s V4, otázkou je, nakoľko je transparentné a nakoľko sa na jednotlivé akcie prilievajú peniaze,“ reagoval Hrabko na vyhlásenie ministra, podľa ktorého je organizácia slovenského predsedníctva zo všetkých krajín V4 najlacnejšia.

„Je tu napríklad podozrenie, že honoráre umelcom vyplácalo ministerstvo, a nie agentúra, ktorá to mala robiť. A celé to teraz prebil výrok Roberta Fica. Bol to politický výrok, vôbec nie vecný,“ povedal Hrabko na margo výroku premiéra, ktorý časť novinárov prirovnal k „protislovenským prostitútkam“.