Je tu nový začiatok. V porovnaní s minulosťou sa zmenia dve veci

Bratislava 26. októbra 2023 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Konečne máme nový parlament a novú vládu. Čo naznačil tento deň „striedania stráží“? Čo je definitívne iné, než pri minulých zmenách vlád?

Z celého stredajšieho dňa s veľkým „D“ mohol na niekoho najväčší dojem urobiť pohľad na Zuzanu Čaputovú vo chvíli, keď prišla menovať členov novej vlády. Ak by náhodou nevedel, že ona zatiaľ ešte nemá svoju voskovú figurínu v múzeu voskových figurín Madame Tussaudovej, mohol by si na chvíľu myslieť, že tá meravá postava bez duše, ktorá bola prisunutá do slávnostnej siene, nie je originál, ale vosková figurína.

Boli to zrejme najväčšie muky v jej živote. Tým nenávideným smerákom, voči ktorým v uplynulých mesiacoch podnikla toľko obštrukcií a podpásoviek, s ktorými si cez médiá posielala toľko jedovatých odkazov, sa teraz musela pozerať do očí, podávať im ruku a menovať ich na štyri roky do vlády.

Inak v podstate všetko prebehlo tak ako malo, a dokonca aj hysterické, zlostné, nechutné a ľudsky naozaj úbohé vystúpenie Igora Matoviča (písali sme o tom tu: https://www.hlavnespravy.sk/brutalny-utok-matovica-hned-na-prvej-schodzi-viaceri-politici-reagovali/3299688 ) bolo niečím, s čím sa rátalo, a čo už nikoho neprekvapilo.

Hoci sa snažil maximálne šokovať a rozdúchať nenávisť, už to jednoducho nešlo. Tým, ktorí sa tešili na „striedanie stráží“ nemohol Matovič so svojím nenávistným brýzganím pokaziť náladu.

Toto je jedna z vecí, ktoré sú tentoraz, v porovnaní s minulosťou iné. Ak predtým dokázal ľudí obalamutiť, rozoštvať a podarilo sa mu uchmatnúť moc, tentoraz už nikoho nezaujal. On už svoje náboje vystrieľal, ľudí už jednoducho nezaujíma, nech by urobil čokoľvek.

Veď on vlastne už všetko skúsil. Teda takmer všetko – no nie, ešte nevykonal ľudskú potrebu na predsednícky pult, ale v podstate už to je asi to posledné, čo mu ešte ostáva v talóne, čím by ešte mohol spôsobiť nejaký rozruch.

Dokonca aj celá opozícia sa ho štíti ako nakazeného a zdá sa, že už celý parlament sa zhoduje na tom, že v tomto volebnom období treba Matoviča a jeho OĽaNO úplne ignorovať. Síce si ukradol názov Slovensko, aby pošpinil ešte to posledné, čo sa dá (to akože fakt je možné stranu nazvať slovom „Slovensko“?), ale okrem členov jeho sekty, na väčšinu občanov už jeho hysterické výstupy, tabuľky s grafmi, Počiatkova vila, fiatky, prázdne sľuby a všetky tie ostatné finty neplatia. Ľudia si ho za tri a pol roka užili naozaj dosť a stačilo. Odteraz – a to ho bude štvať najviac – bude všetkými izolovaný, prehliadaný a ignorovaný.

A potom je tu ešte jedna vec, ktorou sa dnešok líši od minulosti. Globalistické masmédiá už nebudú tou hypnotizujúcou silou ako ešte pred niekoľkými rokmi. Čosi sa zlomilo. Tak ako Matovič, aj oni to už príliš presolili a nechtiac narušili kúzlo, ktoré ich držalo mimo dosahu verejného spochybnenia ako neomylnej svetonázorovej autority, čím definitívne stratili svoju neobmedzenú moc. Odteraz už ich antiglobalistickí politici môžu smelo ignorovať, kritizovať či zosmiešňovať – už je to povolené.

Nie je to iba Robert Fico, kto je v čele tejto vlny, hoci na Slovensku je jej najviditeľnejším lídrom – skôr sa zdá, že to je čosi, čo je čoraz viac cítiť vo vzduchu aj v okolitých krajinách s tým, ako sa čoraz viac ľuďom otvárajú oči a mediálna rozprávka o západnej demokracii postupne stáva čoraz vyprázdnenejším snom.

Je to spôsobené slobodným internetom? Je to tým, že sa ľudia majú čoraz horšie, sú čoraz neslobodnejší? Je to tým, ako veľmi nás všetkých zasiahla kovidová vakcinačná lož? Je to tým, že Ríša jednoducho stráca silu a v zúfalstve čoraz viac „tlačí na pílu“? Najskôr je to súhra toho všetkého ale jedna vec je zrejmá. Svet sa mení.

A prinajmenšom od stredy 25. 10. 2023 sa čosi zmení aj na Slovensku. Ostáva nám len dúfať, že tá zmena bude skutočná a bude k lepšiemu. Za daných okolností je síce veľmi naivné si myslieť, že sa budeme najbližšie štyri roky všetci mať lepšie, ale azda nie je príliš smelé dúfať aspoň v to, že časy, ktoré prídu, budú normálnejšie, pokojnejšie, dôstojnejšie. Alebo ak nič iné, tak aspoň menej bezútešné.

Držme si palce.