Jarmok Šimona-Júdu je vďaka predajcom z piatich krajín medzinárodným

„Je úžasným nástrojom na to, aby ľudia v strednej Európe navzájom kooperovali,“ uviedol. Štvordenný jarmok je najväčším kultúrno-spoločenským podujatím v Štúrove a zároveň patrí k najväčším jarmokom na Slovensku. Už koncom augusta boli takmer všetky predajné miesta obsadené. Rovnako ako po minulé roky zostalo rozloženie jarmoku nezmenené.

Remeselníci sa tradične predstavujú na pešej zóne a pred mestským úradom, zatiaľ čo gastronomické špeciality sú v okolí kruhového objazdu. Ulica sv. Štefana sa rozšírila o ďalšie predajné stánky. Neoddeliteľnou súčasťou jarmočnej atmosféry sú aj kultúrne programy na javisku v centre mesta.

Organizácia jarmoku si vyžiadala dopravné obmedzenia, dočasné zmeny v organizácii dopravy a v cestovných poriadkoch verejnej dopravy. Centrum mesta zostane uzavreté do pondelka (13. 10.) do 24.00 h. Na Moste Márie Valérie vznikajú dopravné zápchy.

Rozšírili sa možnosti parkovania. Okrem dočasných parkovísk na Sobieskeho ulici a na Nánanskej ceste bude v sobotu (11. 10.) k dispozícii aj parkovisko pred priemyselným parkom. Presun návštevníkov medzi priemyselným parkom a centrom mesta zabezpečí bezplatná kyvadlová doprava.

História štúrovského jarmoku sa začala písať v roku 1546 a viaže sa k osobám sv. Šimona a sv. Júdu. Títo hlásali kresťanstvo v Egypte a Perzii a ako mučeníci v Perzii aj zomreli. Až donačná listina panovníka Karola III. v roku 1724 oficiálne potvrdila Štúrovo ako jarmočné miesto a povoľovala štyri veľké krajinské jarmoky do roka.

Získanie darovacej listiny uľahčil fakt, že v tej dobe sa v Štúrove usporadúvali jarmoky už niekoľko storočí. Do súčasnosti sa zachoval už iba jeden z pôvodných štyroch jarmokov, jarmok Šimona-Júdu.

Podľa listiny Karola III. sa jarmok konal na konci októbra. Už za prvej Československej republiky sa to však zmenilo, pretože 28. októbra bol štátny sviatok. Termín sa posunul na začiatok mesiaca a ostal tam dodnes.