“Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.” /Jn. 8,12/

Keď kňaz počas Veľkonočnej vigílie nesie Veľkonočnú sviecu – Paškál, cez kostol zahalený do tmy, spieva trikrát slová: “Kristus svetlo sveta,” na čo my odpovedáme: „Bohu vďaka.“ Chrám sa postupne rozsvecuje, najprv svieti len Paškál, potom zapálené sviece v rukách ľudí a nakoniec zažiari celý kostol v plnom svetle a zaznie spev Veľkonočného chválospevu Exultet

Ľudovit Košik

17. 03. 2025 | Svetonázor | 5 min. čítania | 0 komentárov |

CIRKEV: Veľkonočná omša - Bohoslužba svetla vigília paškál

Na snímke rRímsko-katolícky kňaz Irenej Ciutti (vľavo) počas Veľkonočnej omše v rámci Bohoslužby svetla – Lucenarium v barokovom rímsko-katolíckom kostole Návštevy Panny Márie u Alžbety z roku 1757 v obci Hrachovište / Foto: SITA/Martin Medňanský

▶ ❚❚ ↻

Tento úvod do slávenia Veľkej noci vyjadruje, že Kristus je tým pravým svetlom, ktoré osvecuje svet a každého človeka a je zárukou jeho večného šťastia. Ako vyznal apoštol Peter, keď svedčil o Ježišovi pred židovskými kňazmi a saducejmi: “A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ /Sk. 4,12/

Celý Starý Zákon, uprostred pohanského sveta, Boh viedol vyvolený, izraelský národ k úcte Jediného, Pravého Boha: “Počuj Izrael. Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána svojho Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou…” /5 Mojž. 6, 4 – 5/. A knihy Starého Zákona podávajú svedectvo mnohých, ktorí viere v Boha boli verní, hoci pre to museli v nie ľahkých okolnostiach znášať mnohé ťažkosti a prenasledovania, ba aj smrť. Boh ich sprevádzal a bol im verný a dával im nádej, že príde Mesiáš.

Kráľ Dávid vyznáva: “Ty si moje svetlo Hospodine” /2 Sam. 22,29/. V žalmoch sa modlíme, „Pán je moje svetlo a moja spása.“ /Ž 27,1/ „Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uvidíme svetlo.” /Ž 36,10/ Prorok Izaiáš píše: “Ľud, ktorý chodí v tmách uvidí veľké svetlo, nad tými, čo bývajú krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.” /Iz. 9,1/ Ako čítame v prológu evanjelia sv. Jána: “Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijali… … Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného a vlastní ho neprijali.“ /Jn. 1, 1-5, 9 – 11/. Tieto slová počúvame opakovane v liturgií počas Vianočného obdobia.

Kristus bol svetlom počas celého života a oslovoval a pozýval ľudí k nasledovaniu a tak robí aj dnes. Oslovil Šavla, keď išiel prenasledovať kresťanov do Damasku, zalialo ho svetlo z neba. /por. Sk. 9,3/ a z veľkého nepriateľa kresťanov naraz sa stal jedným z najhorlivejších apoštolov.

Nechajme sa aj my prežiariť Kristom k životu s ním, pretože platia aj slová: “Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zlo robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu. /Jn. 3, 19 – 21/. A ten istý apoštol Ján v Zjavení píše: “A mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu… /Zjv. 21, 23 – 24/.

Svet má svoje cesty, svoje pravidlá a svoje ponuky pre život. Ide si svojou vlastnou cestou, Boha k tomu nepotrebuje a mnohí mu veria. Napriek tomu, že dostávajú od Boha mnohé dary, pohŕdajú ním, necítia potrebu byť mu vďační, nechcú o ňom počúvať. Všimol som si to pred pár rokmi aj v Bratislave počas Veľkonočného trojdnia. Zakiaľ som sa zúčastnil liturgie Zeleného štvrtka v katedrále, vonku ľudia sedeli, popíjali, bavili sa. Ale môžeme to vidieť aj inde, ba aj v našich rodinách. Svet je rozdelený na tých, ktorí prijímajú Ježišovo posolstvo a žijú podľa Božích prikázaní a tých, ktorý proti nemu broja.

Boh nám necháva slobodu, ale máme aj svoju zodpovednosť. Za seba, za svoje skutky, za tých, ktorí sú nám rozličným spôsobom zverení, aj za svet. Ak sa správame nezodpovedne k sebe, pohŕdame Bohom a jeho prikázaniami a jeho Slovom, akú zodpovednosť môžeme mať za iných, za svet? Nestačí len kritizovať, polemizovať, protestovať, bez Boha nebudeme šťastní ani my, ani naše okolie ani svet. Bez Boha lepší svet nevybudujeme. Ak je Boh na prvom mieste, všetko je na správnom mieste. Každý sa môže rozhodnúť či pôjde podľa pravidiel sveta, alebo prijme hodnoty Božieho kráľovstva, ale každé rozhodnutie bude mať svoje dôsledky presahujúce hranice našej osoby a nášho života. Viera nie je len súkromná záležitosť. O nej sa svedčí. Nech sa nám darí aj v dnešnom svete žiť pevne a odhodlane vo svetle Božej lásky a pravdy a víťaziť nad tmou klamstva, hriechu a smrti.

Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, radujme sa aleluja.

Milí priatelia, prajem Vám radostné a požehnané Veľkonočné sviatky. Srdečne Vás pozdravujem

Skalica, Veľká noc 2025

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne odvolalo pátranie po 84-ročnej Emílii Hlavienkovej z Istebného v okrese Dolný Kubín. Ako TASR v stredu informovala žilinská krajská policajná hovorkyňa Daniela Kocková, dôvody pátrania pominuli.
Nezvestná bola od 21. februára 2025, keď odišla z miesta trvalého bydliska v obci Istebné.