Homília Leva XIV.: Kristus, Kráľ pokoja – Boh nemôže ospravedlňovať vojnu

V homílii predstavil Krista ako Kráľa pokoja, ktorý odmieta násilie a zo svojho kríža stále volá k zmiereniu medzi ľuďmi. Veriacich vyzval, aby v utrpení dnešného sveta rozpoznali tvár ukrižovaného Krista a nezabúdali, že Boh nemôže byť nikdy použitý na ospravedlnenie vojny.

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA LEVA XIV.

pri svätej omši na Palmovú nedeľu

29. marca 2026

Drahí bratia a sestry,

keď Ježiš kráča cestou kríža, nasledujme ho a kráčajme v jeho šľapajach. A keď kráčame s ním, kontemplujme jeho zanietenie pre ľudstvo, jeho srdce, ktoré sa láme, i jeho život, ktorý sa stáva darom lásky.

Hľaďme na Ježiša, ktorý sa predstavuje ako Kráľ pokoja, zatiaľ čo okolo neho sa pripravuje vojna. On zostáva pevný v miernosti, kým iní sa zmietajú v násilí. On sa ponúka ako pohladenie pre ľudstvo, zatiaľ čo iní chytajú meče a kyje. On je svetlom sveta, zatiaľ čo temnoty sa chystajú prikryť zem. On prišiel priniesť život, zatiaľ čo sa napĺňa plán odsúdiť ho na smrť.

Ako Kráľ pokoja chce Ježiš zmieriť svet v objatí Otca a zboriť každý múr, ktorý nás oddeľuje od Boha i od blížneho, pretože „on je náš pokoj“ (Ef 2, 14).

Ako Kráľ pokoja vstupuje do Jeruzalema na oslíkovi, nie na koni, a tak uskutočňuje dávne proroctvo, ktoré vyzývalo k radosti z príchodu Mesiáša:

„Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe.
Je spravodlivý a prináša spásu,
pokorný, sediaci na oslovi,
na osliatku, mláďati oslice.
Zničí vozy v Efraime a kone v Jeruzaleme,
vojnový luk bude zlomený
a národom zvestuje pokoj“
(Zach 9, 9 – 10).

Ako Kráľ pokoja, keď jeden z jeho učeníkov vytiahne meč, aby ho bránil, a zasiahne sluhu veľkňaza, hneď ho zastaví slovami: „Vlož svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú“ (Mt 26, 52).

Ako Kráľ pokoja, keď na seba berie naše utrpenia a je prebodnutý pre naše viny, „neotvoril ústa; ako baránka ho viedli na zabitie a ako ovcu, ktorá onemie pred svojimi strihačmi“ (Iz 53, 7).

Neozbrojil sa, nebránil sa, neviedol nijakú vojnu. Zjavil tichú tvár Boha, ktorý vždy odmieta násilie, a namiesto toho, aby zachránil seba samého, nechal sa pribiť na kríž, aby objal všetky kríže vztýčené v každom čase a na každom mieste dejín ľudstva.

Bratia, sestry, toto je náš Boh: Ježiš, Kráľ pokoja. Boh, ktorý odmieta vojnu, ktorého nik nemôže zneužiť na ospravedlnenie vojny, ktorý nepočúva modlitbu toho, kto vedie vojnu, a odmieta ju so slovami: „Aj keby ste hromadili modlitby, nevyslyším ich: vaše ruky sú plné krvi“ (Iz 1, 15).

Keď hľadíme na neho, ktorý bol za nás ukrižovaný, vidíme ukrižovaných dnešného sveta. V jeho ranách vidíme zranenia toľkých žien a mužov dneška. V jeho poslednom výkriku k Otcovi počujeme plač tých, čo sú zrazení na kolená, tých, čo sú bez nádeje, tých, čo sú chorí, tých, čo sú sami. A predovšetkým počujeme ston bolesti všetkých, ktorí sú utláčaní násilím, i všetkých obetí vojny.

Kristus, Kráľ pokoja, ešte aj zo svojho kríža volá: Boh je láska! Majte zľutovanie! Odložte zbrane, pamätajte, že ste bratia!

Slovami Božieho služobníka, biskupa Tonina Bella, chcem zveriť tento výkrik Najsvätejšej Panne Márii, ktorá stojí pod krížom svojho Syna a plače aj pri nohách dnešných ukrižovaných:

„Svätá Mária, žena tretieho dňa, daruj nám istotu, že napriek všetkému smrť už nad nami nebude mať moc. Že nespravodlivosti národov majú svoje dni spočítané. Že záblesky vojen sa menia na svetlá súmraku. Že utrpenia chudobných dospeli k svojim posledným záchvevom. […] A že napokon slzy všetkých obetí násilia a bolesti budú čoskoro osušené ako rosa jarným slnkom“ (Mária, žena našich dní).

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk