Gröhling v džiháde proti Ficovi poprel základný demokratický princíp

Sulíkov nevýrazný náhradník sa predtým, než upadne aj s prebratou stranou do zabudnutia, ešte snaží vytĺcť z tzv. „apolitických“ protestov Slovensko je Európa politický kapitál. A tak píše na sociálnej sieti, že ľudia chodia na námestia, „pretože odmietajú reči koalície o vystúpení z EÚ a NATO, ktoré nás môžu pripraviť o bezpečnosť, investície a budúcnosť.“ (okrem iného)

Nuž, tu sa pán poslanec sekol extrémnym spôsobom. Pretože v demokratickej republike nemôžete s vážnou tvárou žiadať odstúpenie demokraticky zvolenej vlády len preto, že „odmietate jej reči“. Čo sa stalo so slobodou prejavu? Či je vyhradená len pre „správny“ názor?

Umlčal by pán poslanec všetkých, ktorí nepíšu symbolickým modrým perom?

Po ďalšie, koalícia o vystúpení z euroatlantických štruktúr žiadne reči neviedla. To už bolo preukázané viackrát, a naše ukotvenie v týchto štruktúrach potvrdilo aj stretnutie politických lídrov s prezidentom Pellegrinim. Kde bol vtedy pán Gröhling? A kde bol mladý Šimečka? Trápne sa vyhovorili, že veď oni už sa do prezidentského paláca pýtali, ale nedostali odpoveď…

Kto je prezident, že ako jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov musí neodkladne odpovedať na každú žiadosť opozičných poslancov?

Problém predsedov SaS a PS je ich pýcha, ako aj fakt, že keby pozvanie boli prijali, museli by na konci dňa uznať, že s naším smerovaním je všetko v poriadku. To by im však zničilo jedinú „zbraň“, ktorú momentálne zneužívajú na štvavú kampaň u svojich voličov.

Dokonca aj istá moja známa – inak rozumné a úspešné mladé dievča – si spravila fotku na námestí plnom demonštrantov s nápisom „Nie je mi to jedno.“ Ale čo jej nie je jedno? Ja tomu nerozumiem, veď všetky dohody, zmluvy, memorandá aj ústne uistenia nás udržiavajú v kolíske Bruselu a Washingtonu!

Čo nám teda nie je jedno?

Dovolím si tvrdiť, že naši dobrí spoluobčania sa pod vplyvom vytrvalej mediálnej masáže dostali do štádia akéhosi nevedomého tranzu, kedy sú schopní opakovať prázdne heslá bez rozmyslu len preto, že ich vtiahol do seba stádový pud. Pritom keby namiesto sledovania červených denníčkov venovali viac času kritickej analýze, potom by si všimli, že EÚ na tom teraz vôbec nie je najlepšie – napríklad vplyvný ekonomický komentátor Martin Wolf vyhlásil, že ak sa Európa nevzchopí, „roztrhajú ju na kusy“. Ten článok priniesol, mimochodom, Denník N – dovolím si však prorokovať, že v zmesi nenávistných príspevkov proti vláde rýchlo padne do zabudnutia…

Manipulácia más je maslo na hlave liberálnych periodík, mimovládok a opozičníkov; pospolitý ľud je v tom nevinne. Mimochodom, keď už sme pritom – vláda by sa mala vážne zamyslieť nad zavŕšením transformácie STVR. Bol to tuším Tibor Gašpar, kto spomenul v rozhovore, že z hľadiska obsahového tam žiadne významné zmeny nepobadal – s tým sa dá len súhlasiť. Zoberte si napríklad účelový zostrih výrokov Roberta Fica z námestí, ktorý mu prehral moderátor Sobotných dialógov. Doteraz sa na tom liberálne dietky sorošových médií ukájajú…

Od verejnoprávnych médií čakám vyváženosť; to znamená, že majú informovať aj o úspechoch vlády či význame prijatých zákonov. Rozhodne však nemajú zameriavať svoje objektívy len na koaličné nezhody, a takto u divákov posilňovať liberálmi forsírovaný obraz o údajnom rozklade vlády. Stokrát opakovaná lož sa totiž v ušiach príjemcov stáva pravdou…

Alebo potom nech koalícia vytvorí samostatný mediálny orgán, akýsi „mediálny dom“, ktorý som už na stránkach Hlavných správ neraz spomínal. Občania majú právo byť systematicky informovaný o výsledkoch práce exekutívy. Ale nie z pochybných zdrojov typu červených denníčkov, kde sa autori vyjadrujú s nevídanou zaujatosťou.

Ale vráťme sa ešte na chvíľu ku Gröhlingovi: Vo víkendovom statuse tvrdí, že „problémom Slovenska vôbec nie sú pohlavia ani boj medzi konzervatívcami a liberálmi.“ Usudzuje to na základe osobnej skúsenosti: „Mám veľa známych, ktorí sú veriaci. Keď sa stretneme, nerozprávame sa o hodnotových témach, o dvoch pohlaviach, zákaze potratov či registrovaných partnerstvách, ale riešia, ako zaplatia transakčnú daň alebo zvýšené zdravotné odvody.“

Veriaci, s ktorými sa stretáva, sú evidentne jedna krvná skupina s Františkom Mikloškom. Čiže v jadre liberáli, ktorí sa len tvária, že sú hlboko nábožensky založení. V skutočnosti však – keď hovoria o láske a tolerancii – majú na mysli, že pripúšťajú aj neštandardné intímne zväzky, čím ignorujú Božie zákony, a nasledujú vzory sekulárneho sveta. A Gröhling priznáva, že vlastne ani nedebatujú o hodnotových témach – lenže pre doktrinálnych, teda skutočných veriacich budú hodnotové témy vždy jednou z priorít.

A to vrátane principiálneho odmietania manželstiev ľudí rovnakého pohlavia.

Takže to máme opäť čierne na bielom: Keď Gröhling otvára nejakú tému, bude lepšie zapchať si uši. Ešte by vám z tých rečí praskali bubienky…

A toto nám tu chce vládnuť?