Korene Globsecu siahajú do roku 2005.  Na webe globsec.org sa táto organizácia charakterizuje ako: „nezávislá, nestranná, mimovládna organizácia, ktorá nadväzuje na úspešnú prácu Slovenskej atlantickej komisie (založenej v roku 1993). Jej hlavným cieľom je formovať globálnu debatu prostredníctvom realizácie výskumných aktivít a pripájania kľúčových odborníkov v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.“

Zaraďuje sa k piatim najväčším organizáciám tohto typu na svete, a popri Mníchovskej bezpečnostnej konferencii je druhou najvýznamnejšou v európskom kontexte. Globsec každoročne organizuje v Bratislave konferenciu pod názvom „Bratislava Forum“. Na tomto podujatí sa opakovane schádzajú politické elity z celého sveta. V minulosti boli hosťami napríklad francúzsky prezident Emanuel Macron, predsedníčka európskej komisie Ursula von der Leyenová a dokonca aj samotný pápež František. Pravidelne sa ho zúčastňovali slovenskí politici, od Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša, cez samotného Roberta  Fica, Petra Pellegriniho, až po Zuzanu Čaputovú, prípadne Ivana Korčoka – kandidáta opozície na post prezidenta SR — a mnoho ďalších.

Robert Fico sa ešte v roku 2012 vyjadril o Globsecu ako o „veľkom diplomatickom úspechu Slovenskej republiky“.

Zástancovia, ako aj samotné riadiace štruktúry Globsecu argumentujú, prirodzene, prínosom tejto organizácie. Poukazujú na svoju nadstraníckosť, euro-atlantické ukotvenie v štruktúrach NATO a EÚ, a v konečnom dôsledku má slúžiť ako propagácia Slovenska v zahraničí.

Vlastné financovanie považujú za „dostatočne diverzifikované“ a zahŕňa viac ako 80 partnerov zo súkromného sektora a ďalších inštitucionálnych donorov. Financovanie zo strany štátu na základe ich vyjadrení, nepresahuje viac ako 10% ročného rozpočtu celej organizácie a striktne sa viaže na financovanie podujatia. Čo už sa v stanovisku  neuvádza je, že z týchto peňazí, síce v menšom objeme, sa financujú aj ďalšie dve podujatia, Tatra summit a Stredoeurópske strategické fórum Cheâteau Belá.

Samotné financovanie sa tvári ako transparentné, ale na webovej stránke nenájdeme niečo ako výročnú správu, kde by boli uvedené jednotlivé finančné položky a subjekty, ktorú činnosť tento organizácie podporujú. Na toto upozornil v článku z roku 2019 Artur Bekmatov a vyzval Globsec, aby zverejnil financovanie. K aktuálnemu dátumu nie je na ich stránke globsec.org k dispozícii žiadna správa, ktorá by ozrejmovala finančné toky.

Každoročne vychádza tzv. Globsec Summary. Ide o akýsi bulletin – prehľad činnosti organizácie za príslušný rok. Tento rok  2023 sa slovenská vláda, resp. my, daňoví poplatníci, podieľali cez rôzne ministerstvá na financovaní Globsec v sume presahujúcej čiastku 2,5 milióna euro.

Ak vychádzame z údajov samotného Globsec-u, tak ich „ročné prevádzkové náklady“ musia v tomto roku presiahnuť sumu 25 miliónov €.  Odkiaľ má organizácia ďalších vyššie 22 miliónov sa nedozvieme. Hmlistý obraz na možné finančné toky nám dáva pohľad na zoznam podporovateľov, v rámci už spomenutého Globsec Summary.

V správe z roku 2022 medzi „Insititional Partners“, sú uvedené organizácie ako NED – National Endowmentfor Democracy, ministerstvo zahraničných vecí USA. NED je (mimo)vládna organizácia  USA založená v roku 1983 a financovaná z veľkej časti  Kongresom Spojených štátov amerických. V roku 2022 NED poskytla dotácie vo výške takmer 300 miliónov dolárov pre 1865 projektov v 101 krajinách.

Pod „Forum Partners“ sú uvedené firmy ako Lockheed Martin, jeden z najväčších výrobcov zbraní na svete, General Dynamics – zbrojný priemysel, ROCHE – najväčšia farmaceutická a biotechnologická spoločnosť na svete.  Zoznam podporovateľov – partnerov je vskutku dlhý, uvediem aspoň tých najznámejších: OSF – Nadácia otvorenej spoločnosti (George Soros), AtlanticCouncil, Knihovna Václava Havla, Eset, Micorsoft, Google etc.

Fico, Danko za. Pellegrini na vážkach

Postoj koalície nie je úplne jednotný. Kým duo Danko a Fico sú za zrušenie financovania, Pellegrini považuje Globsec za dobrú organizáciu“. Andrejovi Dankovi podľa vlastných vyjadrení prekáža financovanie so strany štátu, priamo cez rôzne ministerstvá a  nepriamo tým, že štát preberá náklady spojené zo zabezpečením podujatia. Ako sme uviedli vyššie priame platby prevýšili 2,5 mil. € a nepriama finančná podpora vyčíslená nie je.

Vzhľadom k počtu nasadených policajných jednotiek môžeme prirátať ďalších niekoľko sto tisíc €. Samotná suma, ak zohľadníme celkové štátne výdavky, nie je astronomická.

Jedna rovina je verejné financovanie a druhá rovina je čo financujeme, resp. akú protihodnotu za svoje peniaze dostaneme. Pre Globsec v minulosti pracovalo niekoľko, z nášho pohľadu, kontroverzných mien, jednou z najznámejších je Daniel Milo, ktorý to počas obdobia minulej vlády dotiahol na ministerstvo vnútra, kde pôsobil ako riaditeľ centra boja proti hybridným hrozbám. Do Globsec-u nastúpil v roku 2016 ako expert na extrémizmus a boj proti propagande. Milo je napr. hlavným autorom publikácie „Mapovanie zraniteľnosti slovenskej republiky v oblasti hybridných hrozieb“.

K ďalším analytikom patrí Michal Čubrík. V minulosti pracoval  ako diplomat v NATO a podieľal sa na rokovaniach o Dohode o obrannej spolupráci medzi SR a USA. Čubrík bol jedným z horlivých zástancov obrannej dohody DCA, ktorá svojho času podnietila vlnu protestov. Aj rada ďalších publikácií Globsec-u je silno pro-atlantická, pro-americká, pro-európska.

Globsec sám seba prezentuje ako „nezávislú mimovládnu organizáciu aktívnu v oblasti domácej, medzinárodnej a európskej politiky a bezpečnosti viac ako 20 rokov.“ V tomto prípade je slovo nezávislosť minimálne sporné.

Veľké firmy, je jedno z akého prostredia, vydávajú milióny a miliardy dolárov na lobbing, marketing, ovplyvňovanie. Ak tieto mamutie firmy z nejakého dôvodu vystupujú ako partneri Globsec Forum, nerobia to z  altruistických pohnútok, ale sledujú ich vlastné ciele, a tým je v kapitalizme zisk.

Globsec je všetko možné, len nie nezávislý. V duchu hesla „kto platí hudbu, určuje čo sa bude hrať“, je hlásnou trúbou  NATO, EÚ a ich donorov.

V jednom komentári od Petra Slováka, sa autor vyjadril za akúsi „reformu“ Globsec-u s tým, že by sa v Bratislave vybudovalo národné kongresové centrum,  ktoré by realizoval zo štátnych financií práve Globsec.

Nie zadarmo, ako ďalej autor konštatuje, ale za tvrdých podmienok, ktoré by navrhla vláda, vrátane štrukturálnych zmien Globsec-u. Tento zámer vyznieva skôr idealisticky ako reálne. Je veľmi nepravdepodobné, že by riaditeľ Róbert Vass a ostatní členovia s niečím podobným súhlasili. Tento krok by súvisel s celkovým prebudovaním Globsec-u z jednostranne, pro-atlanticky orientovanej platformy na nezávislé fórum.

Inštitúcie podobného charakteru, určite majú v dnešnom hektickom svete svoje opodstatnenie.  Ich cieľom by malo byť v prvom rade viesť rozhovory, hľadať kompromisy, využívať diplomaciu, konfliktom predchádzať, nie ich rozdúchavať, hľadať pro-spoločenské riešenia a nie pretláčať agendu veľkých firiem.

Ak by sa predsa len „reforma“ podarila „tak si ho teda majte“, ako sa vyjadril Sulla o Caesarovi v dobe proskripcií v Ríme. V opačnom prípade, zrušme nateraz financovanie zo štátnej pokladnice a presuňme peniaze na verejnoprospešné projekty.

Zo strany Slovenskej vlády by išlo o symbolické gesto a Globsec, tak-ako ho poznáme, pôjde vytýčenou cestou ďalej. Nič sa nezmení.