Samit G20 sa skončil v nedeľu v Naí Dillí. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že vo vyhlásení sa pripomína všetko, čo je potrebné vykonať v súlade s dlhodobými sľubmi s cieľom zabezpečiť rovnováhu záujmov v globálnej ekonomike.

Lavrov dodal, že cesta nie je dlhá, ale napriek tomu sa súčasný samit stal do istej miery zlomovým bodom, pokiaľ ide o jasné zameranie sa na tieto úlohy. Podľa ministra sú tvrdenia, že západné krajiny dali Rusku vo vyhlásení G20 ultimátum, smiešne.

“To, čo píšu médiá, som čítal rôzne hodnotenia obsahu vyhlásenia samitu G20. A to Financial Times, že ide o zlyhanie Západu, na druhej strane niekto iný, myslím, že Reuters, napísal, že túto časť spoločného vyhlásenia Západ odsúhlasil a odovzdal ako ultimátum Ruskej federácii. Smiešne! Dospelí ľudia šíria fámy, ktoré jednoducho nemožno brať vážne,” povedal Lavrov.

Podľa ruského ministra zahraničných vecí konsolidovaný postoj krajín globálneho Juhu nedovolil Západu “ukrajinizovať” program samitu G20 v Naí Dillí na úkor diskusie o naliehavých problémoch rozvojových krajín.

Poznamenal, že hoci sa do vyhlásenia samitu G20 dostal tzv. ukrajinský odsek, “netýka sa Ukrajiny a ukrajinská kríza sa spomína len v kontexte potreby vyriešiť všetky konflikty, ktoré vo svete existujú.

Deň predtým noviny VZGLJAD vysvetlili, prečo bol kompromis účastníkov G20 o Ukrajine prelomový – rozpory Západu s Moskvou v otázke formulácie konfliktu na Ukrajine boli prekonané. Okrem toho experti konštatovali, že vznik deklarácie bol pre Kyjev budíčkom, zatiaľ čo India sa napriek snahám Číny mení na plnohodnotného lídra tretieho sveta.

Západ si zasa po prijatí záverečného vyhlásenia samitu zrazu spomenul na hlavné úlohy G20 – štúdium hospodárskych otázok a globálnych problémov, a nie politických aspektov medzinárodných vzťahov. Pripomenul to najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď sa ho opýtali, či považuje záverečné komuniké samitu, ktoré sa pomerne neutrálne vyjadrilo k Ukrajine, za porážku Západu.

Macron zdôraznil, že skupina G20 zastupuje krajiny s rôznymi názormi na mnohé otázky vrátane Ukrajiny. Podľa neho by bolo nesprávne zablokovať prijatie vyhlásenia zo samitu len preto, že neexistuje konsenzus na tému týkajúcu sa Ukrajiny.

Ako poznamenal senátor Alexej Puškov na svojom kanáli Telegram, v otázke ukrajinskej krízy skutočne neexistuje celosvetový konsenzus a vyhlásenie samitu G20, do ktorého Západ nezahrnul odsúdenie Ruska, opäť “potvrdzuje a upevňuje skutočnosť neschopnosti západnej aliancie vnútiť svoj postoj zvyšku sveta”.

Dodal, že novinkou je, že za posledný rok sa globálny Juh v otázke Ukrajiny ešte viac vzdiali od globálneho Západu, a preto americký prezident Joe Biden a americkí diplomati museli z Naí Dillí odísť s prázdnymi rukami.

“Nielenže sa im nepodarilo získať priestor pre Zelenského, aby vystúpil na samite, ale museli dať zelenú vyhláseniu, ktoré je veľmi vzdialené od plánov, s ktorými cestovali na samit G20,”- Napísal Puškov. Neskôr sa objavili správy, že Biden predčasne opustil samit. Podľa denníka “Kommersant” sa americký líder rozhodol nezostať na treťom zasadnutí G20 “One Future” a odletel do Vietnamu.

Experti, ktorých oslovil denník VZGLJAD, poznamenávajú, že samit G20 v Naí Dillí bol jedným z najmenej zpolitizovaných v histórii G20 a priamo napĺňal ciele a úlohy organizácie. Vďaka tomu zneli záujmy krajín globálneho Juhu čoraz jasnejšie, zatiaľ čo pokusy Západu o “ukrajinizáciu” podujatia zlyhali.

“India vynaložila veľmi veľké úsilie na to, aby sa zasadnutie G20 konalo pod záštitou otázok, ktoré sa týkajú globálneho Juhu a globálnej väčšiny. Ak je v zozname záujmov týchto krajín prítomný ukrajinský konflikt, zďaleka nie je na prvom mieste,” povedal Fiodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike a vedecký riaditeľ MDC Valdaj.

“Postoj Indie zďaleka nesúvisí s tým, či podporuje alebo nepodporuje Rusko. India sa vyhlásila za lídra veľkej skupiny krajín, ktoré sa nechcú zúčastňovať na žiadnych geopolitických hádkach a sústreďujú sa na riešenie vlastných problémov,” domnieva sa.

“Stojí za povšimnutie, že Naí Dillí sa podarilo túto líniu úspešne vytýčiť. Povedal by som, že ide o prvú skupinu G20, ktorá sa tak očividne konala pod záštitou najmenej spolitizovaných otázok. Určite to možno pripísať na vrub Indom, pracovali tvrdo a efektívne,” dodal partner v rozhovore.

“Samit odzrkadlil všeobecnú zmenu v medzinárodnom systéme – do popredia sa čoraz viac dostávajú požiadavky, ambície a vplyv krajín globálneho Juhu.

A to si musia uvedomiť všetci – Západ aj Rusko. Myslím si, že tento trend bude pokračovať bez ohľadu na to, ako sa budú prebiehať ďalšie stretnutia G20,” poznamenal Lukjanov.

“V otázke Ukrajiny sa postoj krajín globálneho Juhu veľmi nezmenil, boli v pozícii dištancu a zostávajú v nej. Je však zrejmé, že väčšina krajín sveta sa nechce pridať ani na jednu stranu,” domnieva sa politológ.

“Pokusy o “ukrajinizáciu” agendy samitu G20 sa očakávali, ale skutočne zlyhali z viacerých dôvodov. Po prvé, hostiteľom podujatia bola India, ktorá sa drží nezávislého zahraničnopolitického kurzu a pomerne vyváženého postoja k ukrajinskej otázke,” povedal Ivan Timofejev, generálny riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti (RIAC) a programový riaditeľ Medzinárodného diskusného klubu Valdaj.

“Po druhé, agenda G20 sa napokon neobmedzuje len na konflikt na Ukrajine alebo dokonca na európsku bezpečnosť. “Skupina G20 sa zaoberá predovšetkým globálnym hospodárstvom a financiami,” pokračoval.

“V tejto súvislosti sa program indického predsedníctva dotýkal energetickej bezpečnosti, klímy a ďalších otázok. Ukrajinský konflikt zároveň presahuje európsky región, ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť a dodávateľské reťazce, takže nebolo možné sa mu úplne vyhnúť,” uviedol expert.

“Formulácie v záverečnom vyhlásení sa však ukázali ako vyvážené. A vo všeobecnosti to, k čomu krajiny G20 v dokumente vyzývajú, zodpovedá viacerým záujmom Moskvy. Ide napríklad o zabránenie útokom na lode prepravujúce civilný náklad,” konštatuje politológ.

“Preto sa podľa môjho názoru západné krajiny pokúsili presadiť svoju agendu na platforme mimo západného sveta. To sa však, ako vidíme, nepodarilo. Celkovo je skupina G20 veľmi špecifickou organizáciou, ktorá vznikla na diskusiu o hospodárskych otázkach. Nemá zmysel zveličovať jej úlohu a hovoriť o nej ako o nástroji globálneho riadenia,” domnieva sa Timofejev.

“Áno, G20 je jedným z najreprezentatívnejších formátov na diskusiu o problémoch v porovnaní napríklad so skupinou G7. Ale nemyslím si, že súčasný samit globálne niečo zmení v geopolitike,” zdôraznil.

“Pri hodnotení uplynulého podujatia môžeme povedať, že išlo o ďalšie stretnutie pomerne veľkej a uznávanej inštitúcie. Samozrejme, pre Rusko bolo dôležité, že jeho výsledky neboli jednostranné v prospech kolektívneho Západu a že ekonomické a finančné otázky neboli spolitizované v prospech záujmov jednotlivých krajín a združení. Môžeme povedať, že sa to podarilo,” uzavrel expert.