Clark uvádza, že ruskí športovci, ktorí boli falošne obvinení z dopingu, dosiahli počas uplynulého víkendu dôležité právne víťazstvo. „Bohužiaľ špina bola na nich už vyliata, čo ruskí geopolitickí nepriatelia vždy chceli.“

Ako hovorí staré príslovie, „lož sa dostane do polovice sveta skôr, než pravda vyjde najavo.“ V podstate na základe „dôkazov“ jedného človeka, ktorý žije v Amerike, a lobovania niektorých krajín NATO boli ruskí športovci kolektívne považovaní za vinných z dopingových prehreškov a boli kvôli tomu zbavení ich príležitosti súťažiť na najvyššej úrovni.

Švajčiarsky najvyšší súd v sobotu odmietol odvolanie Medzinárodného olympijského výboru proti rozhodnutiu Rozhodcovského súdu v oblasti športu o rozhodol tak o oslobodení 28 členov tímu Ruska od dopingových obvinení počas zimných olympijských hier 2014 v domácom Soči.

Christof Wieschemann, právnik ruského lyžiara Alexandra Legkova, ktorého sa MOV pokúsil zbaviť olympijských medailí, uviedol, že ruskí športovci, ktorí boli falošne obvinení, sa mohli vyhnúť zákazu činnosti do konca kariéry, ak by MOV nekryl informácie o ich nevine. Jeho kancelária tvrdí, že MOV „vážne porušil procesné práva športovcov a dokonca odmietal obhajobu pred súdom.“

Wieschemann hovorí, že podal na MOV aspoň päť písomných žiadostí o dôkazoch proti svojmu klientovi, ale nikdy sa tým výbor nezaoberal.

„Len si predstavte, či by sa aj so športovcami z USA zaobchádzali takým škandalóznym spôsobom… Ale sú to Rusi a samozrejme všetci vedia, že sú to podvodníci, nie? A určite by sme mali uveriť tým, ktorí chcú, aby sme nenávideli Rusko rovnako ako oni,“ píše Neil Clark.

„Kampaň na diskreditáciu ruských športovcov je možné sledovať priamo v tých krajinách, ktoré sú najhlasnejšie v medzinárodnom boji proti Rusku. Ide o politiku a nie skutočný záujem o obmedzenie neprípustných športových praktík.“

V júli 2016 agentúra Reuters odhalila, ako vedúci predstavitelia amerických a kanadských antidopingových orgánov vypracovali list pre Svetovú antidopingovú agentúru WADA a vyzvali, aby všetci ruskí športovci boli odvolaní z Olympijských hier v Riu. List adresoval kanadský zástupca ostatným členom WADA.

„Ako som napísal, len si skúste predstaviť, že by sa ruská antidopingová agentúra snažila dosiahnuť zákaz pre všetkých športovcov z USA alebo Kanady, či už boli alebo neboli uznaní vinnými z dopingu či podvádzania?“

Správu WADA o údajnom ruskom „dopingu“ sponzorovanom štátom, založená výlučne na svedectve bývalého moskovského riaditeľa antidopingového laboratória Grigorija Rodčenkova, ktorý v roku 2015 odišiel do USA, zostavil kanadský právnik Richard McLaren.

Nikto nehovorí, že McLaren bol sám zaujatý, ale určite by to bolo v záujme prirodzenej spravodlivosti, ak by správu zostavila niektorá z krajín, ktorá nie je členom NATO, a nebol by z krajiny, ktorá jasne najviac tlačila za ruský zákaz?

Dokonca aj ruskí paraolympionici sa stali obeťami. V roku 2016 Medzinárodný paralympijský výbor (IPC) uvítal tlak na zavedenie všeobecného zákazu ruských paralympijských súťažiacich v Riu. Šesť zo 14 členov správnej rady IPC pri tom pochádza z krajín NATO.

MOV samotný sa dostal pod obrovský tlak, aby zaviedol podobný všeobecný zákaz aj pre celý tím Ruska na zimných olympijských hrách v roku 2018 v Južnej Kórei. Hackerská skupina Fancy Bear zverejnila, že MOV zďaleka nie je spokojný s „dôkazmi“ o štátom sponzorovanom programe v niektorých častiach McLarenovej správy. Tiež vieme, že Martial Saugy, bývalý riaditeľ akreditovaného dopingového laboratória WADA v Lausanne, uviedol, že v McLarenovej správe sú „nesprávne obvinenia“.

V novembri 2017 priznal šéf WADA Craig Reedie, že aj keď existovali „náznaky“ a „tvrdenia“ o dôkazoch systematickej štátnej sponzorovanej ruskej dopingovej schémy, 95 z 96 prípadov ruských športovcov, ktoré WADA vyšetrovala, bolo pozastavených, pretože nebol dostatočný dôkaz o porušení antidopingových pravidiel. “

„V normálnych časoch by MOV uznal, že prípad, z ktorého je Rusko obviňované, sa nestal. Ale teraz nie sú normálne čas,“ dodáva CLark.

Vykresľovanie Ruska ako krajiny, ktorá pravidelne podvádzala v športe, bolo dôležitou súčasťou propagandistickej kampane s cieľom delegitimizovať krajinu a umiestniť ju do medzinárodného „koša“.  Mal to byť pre Rusko trest za odvahu zmariť nedokončené plány na zmenu režimu v Sýrii a za konkurenciu USA na lukratívnych európskych trhoch s energiou. „Nemožno dôverovať Rusku. Musí byť sankcionované.!“ V tomto kontexte sa k Rusku pristupovalo.