Káhira 13. februára 2019 (HSP/Roman Bednár/Foto:Wikipedia)
Bubastis, z ktorého už dnes neostalo veľa, je jedným z najstarších miest starého Egypta a o jeho pôvode nevie tradičná egyptológia takmer nič – a to, čo vie, sú väčšinou len dohady a hypotézy
Nachádzalo sa na juhu od východnej delty Nílu a na severovýchod od dnešnej Káhiry. Jeho zvyšky ležia na pokraji veľkomesta Zagazig, ktoré má 320 000 obyvateľov. Zmienka o ňom je dokonca aj v Starom Zákone, kde má meno Pi-Beseth.
Mesto Bubastis bolo významným religióznym centrom bohyne Bastet, ktorá bola uctievaná a vzývaná v podobe mačky. Bola bohyňou lásky, plodnosti, tanca a hudby a ochrankyňou tehotných žien.
Magický papyrus XI, 14-15 sa o.i. zmieňuje o záhadných „veľkých božských silách“, ktoré pôsobili v Bubastise. Tieto sily boli spájané vždy s hrobkami mŕtvych. Papyrus i Egyptská kniha mŕtvych dôrazne varujú živých, ktorí by sa chceli dostať do hrobiek v Bubastise a zneuctiť ich a či vykradnúť, pred skazou a smrťou, ktoré im hrozia v dôsledku ich okamžitého účinku.
Išlo podľa toho o sily, ktoré pôsobili smrtonostne. Nemohlo by byť, že vedci našej doby narazili v Egypte na dávno zabudnuté prastaré uránove bane, v ktorých sa už v dobách faraónov ťažila uránova ruda? Ak je to tak, tak to na vyšší príkaz ostalo pred verejnosťou utajené, ako sa to neraz v podobných prípadoch robí.
S tým úzko súvisí aj názor francúzskeho atómového fyzika, profesora Louisa Bulgariniho, ktorý už v roku 1949 v jednej zo svojich prednášok rozvíril svet klasickej archeológie, ale aj fyziky, keď povedal, že pozná dôležité indície, ktoré ho oprávňujú vysloviť, že starí Egypťania poznali urán a rádioaktivitu, ako aj jej účinky a že rádioaktívne žiarenie používali ako ochranu kultových miest, ako napríklad pre hrobky faraónov. Vyhlásil, že to je jeho pevné presvedčenie.
Bulgarini sa venoval náruživo aj egyptológii a robil výskumy aj v tomto smere. Bol niekoľkokrát aj v Bubastise a robil tam vlastné výskumy.
Všetky tie impozantné a monumentálne stavby, pyramídy a chrámy, ktoré po starých Egypťanoch ostali až do dnešných dôb (pričom to je len nepatrná časť z toho, čo už nenávratne zmizlo, rozpadlo sa a či bolo rozobraté a zničené) a nás privádzajú do údivu, boli podľa klasickej egyptológie postavené len prácou rúk a bez pomoci prístrojov a strojov. Za akých hlúpych nás to vedci len pokladajú, ak si myslia, že to uveríme?
Vo väčšine egyptských baní dolovali robotníci faraónov zlato a keďže zlato a urán sa nachádzajú v tej istej hornine, tak aj viacerí geológovia sú presvedčení, že v nich už pred tisícročiami ťažili aj uránové soli. To isté tvrdil už dávno aj profesor Bulgarini.
Roman Bednár
19.8°C
Nedeľa 
Pondelok 
20.1°C
Nedeľa 
12.9°C
14.2°C
17.3°C
Nedeľa 
.JPG)
