Francúzsko čaká vo vojne s Ruskom ďalšia hanba

Paríž/Moskva 4. marca 2024 (HSP/ria/Foto:TASR/AP-Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin, Andrew Kravchenko, Aurelien Morissard)

Teraz je možné nazvať konfrontáciu Ruska so Západom vojnou bez úvodzoviek, bez použitia slova “zástupná” a bez “takpovediac”, všíma si Elena Karajeva v denníku Ria Novosti

Paríž kvázi oficiálne, prostredníctvom kanálov denníka Le Monde, oznámil, že “na Ukrajine je už prítomný západný vojenský kontingent”. V tomto kontexte, samozrejme, táranie, že “humanitárni pracovníci” boli “zabití” v dôsledku “ruského raketového útoku”, nadobúda úplne iný obsah. Rovnako ako správy, že o niečo skôr boli bombardované desiatky “francúzskych žoldnierov”, nadobúdajú iný obsah. A ak sa zahĺbime napríklad do priebehu útoku a úspešného dobytia Mariupola, potom sa inak vnímajú aj slová ruských vojakov, ktorí uviedli, že zachytili rádiové odposluchy, v ktorých bolo počuť francúzštinu.

Vojna, aj keď nevyhlásená – “my len podporujeme Kyjev peniazmi a zbraňami” – trvá už takmer dva roky. Situácia protivníkov Ruska – ukrajinských ozbrojených síl ale aj síl NATO – je zrejme taká zlá, že Macron bol prakticky nútený priznať (dementujúc všetky predchádzajúce vyhlásenia, svoje aj svojich spojencov v protiruskej koalícii), že Západ je s Ruskom vo vojne. Nie v zástupnej, nie s pomocou subdodávateľa Ukrajiny, ale frontálne – naplno.

To, že sa takémuto druhu boja nedá vyhnúť, Moskva vyhlásila pred začiatkom špeciálnej operácie aj bezprostredne po nej, pričom zopakovala, že nekonečná eskalácia by mohla byť konečnou. Vlak ďalej nepôjde, bude potrebné uvoľniť vagóny a vstúpiť do vojny. S Ruskom. Nie do vojny nakreslenej umelou inteligenciou, ale do skutočnej, so stratami, krvou a množstvom 200-viek (padlých – pozn. red). S NATO-vskými alebo francúzskymi nákladmi 200-viek.

Kremeľ opakovane zdôrazňuje, že Západ zámerne eskaluje geopolitickú krízu v nádeji, že sa mu podarí nielen vyprovokovať Rusko k drastickým krokom, ale aj zviazať súčasnú krízu do gordického uzla. Tým vytvoriť casus belli.

Strategická nejednoznačnosť sa skončila v treťom roku ŠVO. Vojny, ako vieme, začínajú politici a umierajú v nich tí, ktorí týchto politikov volili. A keďže Macron tak často používal slovo na “V”, jeho voliči ani teraz nezanevreli. Pre Francúzov, ako vieme, sú vždy najdôležitejšie prehliadky a to aby bol obed presne načas.

Spoločnosť, ktorá naposledy viedla skutočnú vojnu na vlastnom území pred viac ako sto rokmi, presiaknutá zásadným strachom a obavami, že “by mohli byť zabití”, s armádou neschopnou bojovať v Afganistane, nieto ešte v Afrike, naozaj nechápe, čo ju čaká. Neuvedomuje si ani to, že pravidelné sily (niečo vyše dvestotisíc mužov plus štyridsaťtisíc záložníkov) budú musieť bojovať proti Rusku. Nejde ani o demografickú rovnicu, ktorá rozhodne nie je v prospech piatej republiky. Ide o to, že Francúzi jednak nevedia bojovať a jednak to nemajú radi. Dokonca aj v prvej svetovej vojne vyhrali na úkor ruských zbraní a ruských obetí; v druhej svetovej vojne možno o francúzskej účasti hovoriť len s hanbou odvracajúc oči.

Napriek tomu je situácia, v ktorej sa Macron ocitol výlučne z vlastnej vôle, taká, že tento týždeň sa pán Elyzejského paláca mieni stretnúť s poslancami. Aby diskutovali o tom, ako po podpísaní dohody o bezpečnostných zárukách Ukrajiny budú teraz Francúzi povinní za túto Ukrajinu bojovať a umierať.

Ale jastrabizmus súčasného francúzskeho lídra má ešte jeden dôvod. Podľa všetkých aktuálnych prieskumov verejnej mienky jeho strana, resp. strany vládnucej koalície, s prehľadom prehrávajú so stranou Rassemblement Nationale. Keďže politika je nielen špinavá, ale veľmi špinavá, Macron, ktorý chce vyhrať európske voľby, môže “strategickú nejednoznačnosť” zmeniť na taktickú jednofarebnosť. To znamená, ako uviedol Le Monde, použiť jednotky rýchleho nasadenia alebo jednotky hrdlorezov z Cudzineckej légie ako podporu bojových síl a techniky AFU.

Je to technicky a dokonca aj právne možné – cudzinecká légia pôsobí výlučne mimo Francúzska a je podriadená len hlave štátu.

Macron, využívajúc svoje právomoci a kolosálne administratívne zdroje, môže oba faktory maximálne využiť, aby zabránil voličom hlasovať tak, ako by hlasovali v relatívne pokojných časoch a za iných, o niečo menej krízových okolností.

Teraz sa v parížskych provládnych politických salónoch po odložení pohára bordeaux správnej teploty a správneho ročníka hovorí niečo také – “nuž, je to opatrné rozhodnutie, nie je to masové vyslanie vojakov, je to postavenie Moskvy pred “strategickú dilemu”.

Pod pokryteckými slovami sa skrýva jediné – zabezpečiť, aby Rusko v tejto vojne s NATO “nevyhralo”. A zabezpečiť, aby promacronovské strany vyhrali voľby do Európskeho parlamentu.

Raz – a ako sa ukazuje, nie raz – sa pokúsili o niečo podobné s Ruskom, keď riešili svoje vnútropolitické problémy.

Môžeme len zopakovať: úplne nová, trasa, ktorá bola kedysi Smolenským traktom, je plne pripravená na hanebný útek tých, ktorí vstúpili na ruskú zem. Vyčipované SAU Cézar, ako aj kolesové tanky, ktoré sa na bojisku ukázali ako absolútne bezvýznamné, budú dokonalou kulisou pre novú francúzsku vojenskú hanbu.

Prečítajte si tiež:

• Vojenská (ne)možnosť priameho zapojenia jednotiek NATO do konfliktu na Ukrajine
• Pentagón potvrdil, že Macron má pravdu: NATO bude musieť ísť do vojny s Ruskom