Európska cenzúra zasiahla Nemecko

Nemecké redakcie a technologické spoločnosti (ako X, Google či Meta) môžu čoskoro čeliť prehliadkam a zabavovaniu materiálu bez súdneho príkazu na základe nového návrhu zákona schváleného spolkovou vládou, informuje denník Brussels Signal.

Táto správa vyvolala obavy z rozšírenia štátneho dohľadu nad médiami v Nemecku na základe legislatívy EÚ.

Vianočný darček novinárom

Nemecká vláda prijala návrh zákona 17. decembra – na verejnosť sa to však nedostalo. Odhalila to až 5. januára investigatívna novinárka Pauline Voss na online spravodajskej platforme NIUS.

Návrh zákona sa snaží transponovať pravidlá EÚ týkajúce sa politickej reklamy do nemeckého vnútroštátneho práva v podobe, ktorá bola označená za „prísnu a rušivú“.

Právni experti varujú, že predstavuje vážnu hrozbu pre slobodu prejavu, najmä preto, že sa opiera o nariadenia EÚ, ktoré definujú „politickú reklamu“ vo všeobecnom a nejasnom zmysle.

Podľa nariadenia EÚ o transparentnosti a cielení politickej reklamy (Transparency and Targeting of Political Advertising Regulation, TTPA) sa politická reklama oficiálne vzťahuje na obsah zameraný na ovplyvňovanie politických názorov, vrátane predvolebných kampaní politických strán.

Kritici sa obávajú, že nemecký návrh zákona by mohol tento pojem interpretovať oveľa širšie, potenciálne zahŕňajúc žurnalistické reportáže, komentáre k verejnej politike a propagovaný mediálny obsah, hovorí žurnalistka Voss.

Takýto výklad legislatívy  by orgánom poskytol rozsiahle právomoci kontrolovať a zabavovať materiály z médií a technologických platforiem, čím by sa vytvorila „cesta“ pre administratívnu cenzúru, ktorá by siahala ďaleko za rámec bežných kampaní.

V Nemecku mnohí novinári rôznych politických smerov vnímajú svoju prácu ako nástroj na odhaľovanie vnímaných hrozieb pre demokraciu.

Kritici tvrdia, že vzhľadom na to, že politizovaná žurnalistika je rozšírená, návrh zákona by sa mohol uplatňovať vo veľkej miere, čím by sa v podstate umožnila cenzúra pod regulačným dohľadom aj v prípadoch, keď je „hrozba“ subjektívna.

Právomoci

Spolková sieťová agentúra (Bundesnetzagentur), ktorá je zodpovedná za dohľad nad telekomunikáciami, energetikou, poštovými službami a digitálnymi sieťami, by disponovala právomocami, ktoré sú zvyčajne vyhradené pre vyšetrovateľov trestných činov, vrátane prehliadok spoločností, poskytovateľov reklamy a redakcií médií.

V prípadoch „bezprostredného nebezpečenstva“ by sa takéto opatrenia mohli vykonávať bez predchádzajúceho súdneho povolenia – takmer kdekoľvek (!).

„Základné právo na nedotknuteľnosť domova (teda na domové alebo bytové prehliadky)  je v tomto rozsahu obmedzené,“ výslovne uvádza návrh zákona.

„Keď štát takto monitoruje a hodnotí politickú komunikáciu, obmedzuje sa slobodná demokratická diskusia,“ povedal pre NIUS ústavný právnik Volker Boehme-Neßler.

Médiá sú obzvlášť vystavené tejto hrozbe: Mohli by byť prehliadané ako distribútori politickej reklamy aj ako „sponzori“, ak platia za propagáciu svojho vlastného obsahu – čo je bežná prax v digitálnej žurnalistike.

Dokonca aj vyšetrovanie bez odsúdenia môže mať represívny účinok, najmä počas volebných období.

Tieto právomoci by mohli podľa NIUS ovplyvniť aj amerických technologických gigantov ako X, Google a Meta, ak orgány považujú požadované zverejňovanie za nedostatočné.

Mrazivý účinok je už viditeľný

Veľké platformy ako Google a Meta sa vo veľkej miere stiahli z politickej reklamy v Európe, pričom ako dôvod uvádzajú právnu neistotu a pokuty až do výšky 6 % celosvetových príjmov.

Automatizované filtre často nesprávne klasifikujú žurnalistický obsah ako politickú reklamu, čím blokujú propagáciu a znižujú jej dosah.

V kombinácii s návrhom zákona to vytvára silné stimuly pre autocenzúru.

Nemecká iniciatíva však rezonuje aj v transatlantickej politike: Prichádza po tom, čo Trumpova administratíva prostredníctvom amerického ministerstva zahraničných vecí zaviedla reštriktívne vízové opatrenia z „politických aj digitálnych“ dôvodov.

USA sa zamerali na osobnosti spojené s bývalým francúzskym komisárom EÚ pre vnútorný trh Thierrym Bretonom a nemeckou mimovládnou organizáciou HateAid.

Washington v decembri oznámil, že odmietne udeliť víza Bretonovi a ďalším štyrom osobám na protest proti európskej regulácii sociálnych médií.

Kritici varujú, že rozšírením administratívnych právomocí nad politickými prejavmi a platformami so sídlom v USA Nemecko riskuje ďalšie napätie vo vzťahoch medzi EÚ a Spojenými štátmi.

To by skomplikovalo transatlantické partnerstvá Berlína,  aj keď sa na celom svete stretávajú protichodné postoje k slobode prejavu.

Prečítajte si tiež:

• Macron v snahe získať kontrolu nad médiami narazil. Vzoprela sa pravica aj médiá
• Štátna cenzúra na Slovensku: Uniknuté tabuľky ukazujú systém, ktorý nebol riadený vládou, ale aparátom