Bratislava 7. septembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto: Sputnik-Dmitry Lelchuk)

V Bruseli sú presvedčení, že Európa už v roku 2046 nebude potrebovať ruský plyn a bude používať obnoviteľné zdroje. Priorita patrí zelenému vodíku, slnečnej a veternej energetike. To zmení pomer síl na svetovej scéne. Či je reálne vzdať sa za štvrťstoročie obvyklých zdrojov, a ako sa to prejaví na Rusku, to teraz zisťoval Sputnik

Vyhodené peniaze a slnko

“Najneskôr za 25 rokov prestaneme exportovať ruský plyn. Ukrajina sa má na to pripravovať. Mali by ste vedieť, rovnako ako ostatné krajiny, kedy sa to stane,” varovala Angela Merkelová počas svojej návštevy v Kyjeve.

Kancelárka tiež vyzvala k rozvoju alternatívnej energetiky. Už pred rokom navrhla EÚ stratégiu rozsiahleho použitia zeleného vodíka získaného z obnoviteľných zdrojov energie. Sú na to vyčlenené veľké prostriedky, do roku 2025 sú naplánované investície vo výške 180-470 miliárd eur. Podľa zámeru Bruselu sa môže Kyjev stať jedným z hlavných partnerov.

Spočiatku sa to všetko zdalo len ako drahá hračka ekológov. Ale postupne obsadili obnoviteľné zdroje značné miesto európskej energetiky. Živí to ambície EÚ: silná ekonomika, získané skúsenosti, a hlavne absencia vlastných uhľovodíkov ich inšpiruje k “zelenej revolúcii.”

Francúzi, Nemci, Rakúšania bojujú o titul prednej vodíkovej mocnosti. V Nemecku už chodia vlaky na toto ekologické palivo, čiastočne ho používajú na kúrenie miesto zemného plynu. V krajine dnes budujú veľký podnik na výrobu vodíka spôsobom elektrolýzy.

V Belgicku a Holandsku chcú otestovať riečnu loď na zelené palivo. V Rakúsku tri veľké koncerny spustili niekoľko spoločných projektov s použitím vodíka v oceliarskom odvetví.

Vo svete obnoviteľnej energetiky majú namiesto ropovodov a plynovodov elektrické vedenie, namiesto vrtných zariadení územia s vysokou insoláciou a prievzdušnosť. Veľmi sa cenia vzácne zeminy, lítium, kobalt. Preto Brusel aktívne nadväzuje vzťahy s africkými štátmi, kde tieto úžitkové nerasty ťažia.

K potenciálnym dodávateľom patrí Ukrajina. V tamojších ložiskách pracujú už od sovietskych čias. Rokovania prebiehajú od minulej jesene, vo februári sa EÚ rozhodla vyčleniť dodatočne 800 tisíc eur a zaradila otázku dodávok kriticky závažných surovín do programu technickej pomoci Kyjevu.

Hlavným argumentom pre Západ je boj s globálnym otepľovaním. Avšak priekopníci, ktorí sa vzdali uhľovodíkov v prospech obnoviteľných zdrojov, môžu prehrať, veď bude treba viac platiť. A chudobné štáty budú nepochybne chcieť ušetriť.

V súvislosti s tým sa EÚ neobmedzuje v presviedčaní a diplomacii. Jednoducho zavrie trh pred nedostatočne zeleným tovarom. Od roku 2030 plánuje Brusel zaviesť daň z uhlíkovej stopy, bude platiť pre celú produkciu, ktorej výroba a doprava súvisí s výronom kysličníka uhličitého. Má to obhájiť európskych výrobcov v prechodnom období a prinútiť zahraničné spoločnosti k prechodu na obnoviteľné zdroje energie.

Ďalšia revolúcia v Rusku

Vypočítali, že Rusko kvôli tomu za desať rokov príde o približne 34 miliárd eur. Ministerstvo ekonomického rozvoja preto oznámilo nový projekt nízko uhlíkovej stratégie, ktorý má znížiť výrony skleníkových plynov o 25% do roku 2050.

V Európe zatiaľ stále aktívnejšie vyrábajú slnečné panely a veterné mlyny.

“Spočiatku nemohol tento druh generovania elektriny konkurovať spaľovaniu plynu a uhlia. Ale vznikli nové technológie. Za päťdesiat rokov elektrina zo slnečného panelu zlacnela niekoľko sto násobne a jej cena je porovnateľná s tradičnými zdrojmi energie,” pripomenul riaditeľ projektu Ekonomika energetiky Ruskej ekonomickej školy Vitalij Kazakov.

Podľa jeho názoru je pre Európanov hlavná ekonomika, a až potom ekológia. Moskva stojí zatiaľ bokom “zelenej revolúcie,” ale snaží sa reagovať na európske iniciatívy. V EÚ tiež považujú Rusko za potenciálny trh pre európske zariadenia na výrobu obnoviteľných zdrojov energie.

“Vo svete končí tretia priemyselná revolúcia a začína štvrtá. Jedným z hlavných príznakov priemyselnej ekonomiky je spaľovanie nerastného paliva, postindustriálne zase použitie obnoviteľných zdrojov energie. Plyn je cenovo výhodnejší ako uhlie, atómová a obnoviteľná energia. Pri spaľovaní plynu sú exhaláty kysličníka uhličitého menšie ako z uhlia a ropných výrobkov, ale väčšie ako z obnoviteľných zdrojov energie,” vysvetlil programový koordinátor Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Konstantin Suchoverchov.

Zrieknutie sa nerastných palív v EÚ mocne zasiahne ruskú ekonomiku, poznamenal expert.

Avšak prechod na obnoviteľné zdroje potrvá, podľa názoru expertov, minimálne 30 rokov. Po celú túto dobu bude Európska únia potrebovať ruský plyn. Preto sa štáty EÚ snažia nevyhrotiť vzťahy s Moskvou, ale zdôrazňujú, že budúcnosť patrí obnoviteľnej energetike.

Ksenija Melniková