Európa sa obáva „okna príležitosti“ pre Putina, no názory na hrozbu sa líšia

Ako referuje web Politico, podľa viacerých politikov a predstaviteľov obrany by sa takzvané „okno príležitosti“ mohlo otvoriť najmä v období, keď sú Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa menej angažované v Európe a Európska únia ešte nedosiahla plnú vojenskú pripravenosť. Fínsky europoslanec Mika Aaltola varoval, že Rusko by mohlo konať „veľmi skoro“, pričom poukázal na oslabené transatlantické vzťahy.

Odborníci však zdôrazňujú, že rozsiahly vojenský útok na členský štát NATO je v krátkodobom horizonte nepravdepodobný, najmä vzhľadom na vyčerpanosť Ruska vo vojne proti Ukrajine. Pravdepodobnejšie sú skôr menšie, cielené operácie alebo hybridné akcie, ktoré by mohli vyvolať nejednoznačnosť v otázke aktivácie článku 5 o kolektívnej obrane.

„Mohla by to byť operácia dronov, mohla by to byť operácia v Baltskom mori… Mohlo by to byť niečo v Arktíde, zamerané na malé ostrovy. Majú tieňovú flotilu, ktorá je už čiastočne militarizovaná,“ povedal Aaltola. „Útok dronom nevyžaduje vojakov, nevyžaduje prekročenie hraníc.“

Spustením takejto operácie by sa Putin snažil vyvinúť tlak na európskych spojencov Ukrajiny a zároveň sa vyhnúť akejkoľvek potenciálnej reakcii USA. „Ak nedôjde k útoku cez hranice, USA by mohli povedať, že to nie je strategicky až také dôležité,“ povedal Aaltola.

Západ stráca svoju vedúcu pozíciu vo svete a ustupuje globálnemu Juhu, vyhlásil Putin

Bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis upozornil, že Moskva by mohla eskalovať konflikt „horizontálne“, teda mimo Ukrajiny, aby si vytvorila lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Podobne aj ďalší európski predstavitelia varujú, že aj oslabené Rusko môže byť nebezpečné, najmä ak sa snaží nájsť východisko z vojenského a ekonomického tlaku.

Diskusia o hrozbe sa vedie aj v kontexte politickej situácie v USA. Prípadné oslabenie podpory pre Ukrajinu alebo ďalšie sťahovanie amerických vojakov z Európy by podľa niektorých analytikov mohlo povzbudiť Kremeľ k riskantnejším krokom.

V rámci Európskej únie preto rastie tlak na zvýšenie obranných výdavkov a posilnenie spoločných kapacít. Cieľom je dosiahnuť schopnosť „dôveryhodne odstrašiť protivníkov“ do roku 2030, ako uvádza plán obranných príprav.

Napriek varovaniam však nepanuje v Európe úplná zhoda. Niektoré krajiny, najmä z Pobaltia a severu, upozorňujú na bezprostredné riziká, zatiaľ čo iné štáty a aj niektorí predstavitelia NATO považujú tieto obavy za prehnané a varujú pred zbytočným alarmizmom, ktorý by mohol hrať do karát Rusku.

Aj skeptickejší lídri však pripúšťajú, že situáciu nemožno podceňovať. „Nikto nečakal vojnu na Ukrajine,“ pripomenul estónsky prezident Alar Karis, čím zdôraznil potrebu ostražitosti v čase rastúcej neistoty v európskej bezpečnosti.