Turci by mali otvorenú cestu na Rím od severu. Na dobytie Viedne už stačili dni. Turci podkopávali mestské hradby, nanosili pod ne výbušniny a vyhodili kus hradieb do povetria. Na záver čelilo 120-tisícovej armáde obliehateľov asi 4 tisíc členov posádky mesta. Ale od severu a od západu prišla záchrana.

S prispením pápeža Inocenta XI. (a arcibiskupa Juraja Szelepcsényho) sa podarilo dať dokopy armádu Poliakov, Nemcov, Rakúšanov, Sasov, Bavorákov. 70-tisícovému zboru velil poľský kráľ Ján Sobieski, pod ním boli velitelia Karol Lotrinský, Eugen Svojský a ďalší. Kresťanských vojakov oduševňoval kapucínsky mních Marco d\’Aviano. Vojakom na ceste k Viedni podaroval v Bratislave ostrihomský arcibiskup Ján Szelepcény, slovenský Uhor (vtedy so sídlom v Trnave, Ostrihom okupovali Turci)  medailónky Panny Márie a požehnal ich. Na obranu Viedne venoval veľkú sumu zo svojich úspor. Získal titul „Obranca Viedne“.

Kresťanské vojská zvíťazili

Kresťanské vojská slávne zvíťazili. Prerazili obkľúčenie mesta a hnali Turkov k Budínu (dnešnej Budapešti). Cestou oslobodili Nové Zámky a do konca roku ešte Štúrovo a Ostrihom. V nasledujúcich rokoch celé Uhorsko a do začiatku 20. storočia Európa zahnala Turecko do dnešných hraníc. Smutnou pikoškou je, že na strane Turkov bojoval uhorský šľachtic Imrich Tököly, ktorý sa chcel nechať sultánom korunovať ako kráľ Horného Uhorska (dnešného Slovenska). Tököly je pochovaný v novom evanjelickom kostole v Kežmarku. Na pamäť víťazstva pri Viedni pápež ustanovil 12. september ako prikázaný sviatok Mena Panny Márie pre celú Cirkev.

21. storočie

Toľko 17. storočie. V 21. storočí Ján Sobieski stále ešte nemá pomník vo Viedni. Keď sa v minulých rokoch niektorí Rakúšania pokúsili čo aj len pripomenúť pamiatku bitky, najdôležitejšej v dejinách mesta, rakúska tzv. mainstreamová tlač ich nazvala fašistami. Na Kahlenbergu, odkiaľ útok kresťanov začal, je len v zemi zabudovaná kamenná doska s neutrálnym nápisom. Vatikán ako štát uzavrel s Rakúskom a Viedňou v roku 1983 zmluvu o postavení pamätníka Sobieskemu v centre Viedne. Rakúsko a Viedeň doteraz zmluvu neplnia.

Dvanásty september tohto roku sa blíži. Tentoraz ohlásili príslušnému viedenskému úradu a rakúskej polícii usporiadanie verejného zhromaždenia na Kahlenbergu 12. septembra o 17,30 hodine štyri rôzne rakúske občianske združenia. Na zhromaždení prehovoria zástupcovia národov, ktoré zachraňovali pred viac než 300 rokmi Viedeň. Slovensko bude tiež zastúpené.

Postupujúca islamizácia Európy  

Niektorí budú hovoriť nielen o bitke v 17. storočí, ale aj o postupujúcej islamizácii Európy, globalizácii, pripravovanom odstránení papierových peňazí. O zachovaní kresťanskej kultúrnej substancie Európy. Kto môže, príďte v sobotu 12. septembra pred večerom do Viedne na Kahlenberg. Premáva tam mestská doprava, na stanici metra Heiligenstadt na zelenej línii je potrebné prestúpiť na autobus číslo 38a, ktorý premáva až na Kahlenberg. Možno prísť na miesto autom, do navigácie vložiť Viedeň Kahlenberg a z centra mesta pôjdu aj objednané autobusy, cena 10 €, miesto ich odchodu z centra bude ešte oznámené. Hranice medzi Slovenskom a Rakúskom sú zatiaľ otvorené. V dobe, keď v Turecku katedrálu Hagia Sofia menia opäť na mešitu, spomienka na víťazstvo pod Viedňou je tým dôležitejšie.

Kto nepôjde do Viedne, môže sa zúčastniť aj na Slovensku. V Štúrove je jediný pomník kráľovi Sobieskemu v strednej Európe mimo Poľska. Zájdite do Štúrova a položte kvety k jeho pomníku. Kráľ Ján Sobieski zachránil aj nás.

Ján Čarnogurský st.