„Podpora v ranom veku je pre úspech detí rozhodujúca,“ prízvukoval. Podotkol tiež, že hoci je zaškolenosť detí vo veku tri až päť rokov na úrovni 86 percent, Slovensko zaostáva za ostatnými štátmi EÚ, najmä z dôvodu, že do MŠ nechodia deti, ktoré to potrebujú najviac. Drucker je tiež toho názoru, že kresťanskí demokrati nechránia rodiny. „Bojujú za to, aby chudobné deti zostali chudobné, pretože odmietajú to, čo im môže najviac pomôcť. Stačí, aby sa pán predseda KDH Milan Majerský rozhliadol po svojom samosprávnom kraji, ktorý patrí v zaškolenosti detí k najhorším, čo je dôkazom, že návrhy KDH nefungujú alebo im neverí ani ich predseda,“ vyjadril sa na adresu Majerského, ktorý je aj predsedom Prešovského samosprávneho kraja. Prácu s komunitami a rodinami spomínanú KDH považuje Drucker za dôležitú a užitočnú aktivitu, ktorá ale nedokáže nahradiť kvalitné vzdelávanie. „KDH navrhuje, aby sme sa škrabali poza hlavu, míňali peniaze navyše a robili všetko možné, len nie to, čo je overené a účinné riešenie – vzdelávanie detí v materskej škole,“ poznamenal.

Drucker sa tiež veľmi dôrazne ohradil voči tomu, aby boli deti a školy zneužívané politikmi na politikárčenie a šírenie neprávd. „Prirovnanie predškolského vzdelávania k Stalinovi a boľševikom je skutočne úbohé a zneucťuje to pamiatku všetkých obetí totalitných režimov. Vyjadrujem ľútosť, že zrovna KDH robí z rodiny a školy nepriateľov. Sú to partneri. Kvalitná škôlka pomáha dieťaťu cítiť sa bezpečne, komunikovať, rozvíjať sa. Je to prostredie, kde sa deti učia jazyk, myslieť aj budujú vzťahy. Presne tieto veci často chýbajú práve deťom, ktoré majú najťažší štart do života,“ vraví minister. Vymedzil sa aj voči šíreniu strachu z toho, že štát chce odobrať deti rodičom. Drucker prízvukoval, že je, aj ostane povinnosťou rodičov pripraviť deti na vzdelávanie. Tí, ktorí to zvládnu sami, budú môcť svoje dieťa pripraviť sami, no ak to niekto nedokáže, štát má podľa ministra povinnosť postarať sa a vytvoriť deťom rovnakú šancu na lepší život, ako majú mnohí ich rovesníci. „Pritom 86 percent rodičov je dôkazom, že aj oni vedia lepšie, čo je dobré pre ich deti, ako niektorí politici,” dodal.

Argumentoval aj najnovšou správou OECD z roku 2025, podľa ktorej sú prvé roky života rozhodujúce pre to, ako sa dieťa bude učiť, rásť a uplatní sa v živote. Preto rezort školstva navrhuje povinnú škôlku od troch rokov. „Problém nie je v deťoch, ale v tom, že nerovnosti vznikajú veľmi skoro. Ak ich nezachytíme včas, prenášajú sa do celého života,” vraví Drucker. Deti zo znevýhodneného prostredia mávajú podľa ministerstva pri nástupe do základnej školy nevýhodu, ktorú ťažko dobiehajú a dosahujú horšie výsledky. „Slovensko patrí v tejto oblasti dlhodobo medzi najhoršie krajiny. Skúsenosti z krajín ako Francúzsko či Nórsko, ktoré zaviedli povinné vzdelávanie od troch rokov, však ukazujú jednoznačný efekt – zníženie rozdielov medzi deťmi. Správa OECD zároveň odmieta obavy z „odtrhnutia detí od rodiny“. Ak škôlka funguje citlivo, bezpečne a v spolupráci s rodičmi, dokáže rodinné prostredie dopĺňať a pomáhať tam, kde je to potrebné,“ uzavrelo ministerstvo.

Ministerstvo školstva predstavilo koncom apríla plán na zníženie vekovej hranice pre povinné predprimárne vzdelávanie. Od roku 2027 by dochádzka do materskej školy (MŠ) mala byť povinná pre deti od veku štyroch rokov, od septembra 2028 pre trojročné deti. Rodičia budú stále môcť požiadať o individuálnu formu takéhoto vzdelávania, ak to bude v záujme dieťaťa. Napríklad ho bude môcť vzdelávať osoba, ktorá má na to primerané vzdelanie. Povinné predprimárne vzdelávanie má podľa ministra školstva potenciál dať deťom úspešný štart. Prospieť by mohlo aj zlepšeniu jazyka, myslenia a emocionálnej inteligencie detí. Taktiež to podľa neho môže pomôcť zachytiť už v ranom veku problémy u detí, ale aj podchytiť talenty. So zámerom ministerstva zásadne nesúhlasí KDH. Ako na tlačovej besede uviedol podpredseda KDH Viliam Karas, nie sú proti materským školám, no to, proti čomu sú, je „totalitná povinnosť“ všetkých detí chodiť do škôlky bez rozdielu, a bez toho, čo si myslia ich rodičia.

„Apelujeme na ministra školstva a vládu, aby nerobili civilizačnú celospoločenskú zmenu, keď namiesto rodičov, ktorí majú prirodzené právo garantované medzinárodnými zmluvami starať sa o svoje deti, byť zodpovední za ich výchovu a rozhodovať o nich, chce štát robiť najdôležitejšie rozhodnutia o výchove detí už v útlom veku,“ vyjadril sa poslanec za KDH a bývalý minister školstva Ján Horecký. Podotkol, že to, čo namietajú, je zavedenie povinnosti, ktorej napĺňanie je vymáhateľné. Podľa kresťanských demokratov nereflektuje návrh možnosti a potreby jednotlivých rodín, ani individuálny vývin a potreby detí.

Horecký pripomenul, že väčšina trojročných detí je už v súčasnosti zaškolená v materských školách. Deti, ktoré nie sú v škôlkach podľa neho nie sú zo sociálne znevýhodnených skupín, ale sú to deti, u ktorých to tak rodiny vyhodnotili. Bývalý minister školstva poukázal tiež na to, že tak, ako pripustil aj samotný Drucker, na tento zámer bude potrebných zhruba 1 000 nových učiteľov, ale aj ďalšieho personálu v MŠ. Podľa Horeckého ale už v súčasnosti chýbajú pedagógovia, takéto množstvo pre daný účel nie je k dispozícii. Argumentoval aj tým, že toto opatrenie povedie k preplnenosti tried v škôlkach. Návrh podľa Horeckého nerešpektuje odbornosť a vývinové rozdiely medzi deťmi. Spomenul aj otázku vymožiteľnosti. KDH podľa jeho slov považuje toto riešenia za neefektívny spôsob vynakladania prostriedkov i ľudských zdrojov. „Je to typické riešenie tejto vlády. Plošné, neadresné, formálne, odfajknúť si to politicky, bez znalosti veci, bez schopnosti dotiahnuť veci do konca,“ vyjadril sa Horecký. Namietol aj argument ministerstva školstva, podľa ktorého by povinná škôlka mala pomôcť deťom vytvoriť lepšie podmienky a predpoklady na budúci úspech. Exminister pritom poukázal na porovnanie krajín v testovaní PISA, kde krajiny s najlepšími výsledkami povinnú materskú školu zavedenú nemajú.