Portál MRonline komentoval rozhovor bývalého izraelského premiéra Naftaliho Bennetta, ktorý zverejnil na svojom kanáli na YouTube. Uviedol v ňom, že USA a ich západní spojenci „zablokovali“ jeho snahy o sprostredkovanie dohody medzi Ruskom a Ukrajinou s cieľom ukončiť vojnu v jej prvých dňoch.

Bennett 4. marca 2022 odcestoval do Ruska, aby sa stretol s prezidentom Vladimirom Putinom. V rozhovore podrobne opísal svoje vtedajšie sprostredkovanie medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré podľa jeho slov koordinoval s USA, Francúzskom, Nemeckom a Spojeným kráľovstvom.

Bennett uviedol, že počas jeho sprostredkovateľského úsilia obe strany súhlasili s veľkými ústupkami. V prípade ruskej strany povedal, že upustili od „denacifikácie“ ako požiadavky na prímerie. Bennett definoval „denacifikáciu“ ako odstránenie Zelenského. Počas stretnutia s Putinom v Moskve Bennett povedal, že ruský líder sa zaručil, že sa nepokúsi Zelenského zlikvidovať. Hneď, ako ním bol Zelenský  o tom informovaný, vyliezol z bunkru a vyhlásil, že  sa nebojí, uviedol  Bennet so sarkastickým úsmevom.

Ďalším ústupkom, ktorý Rusko podľa Bennetta urobilo, bolo, že sľúbilo neusilovať sa o odzbrojenie Ukrajiny. Za ukrajinskú stranu sa Zelenskyj „zriekol“ toho, že sa bude usilovať o členstvo v NATO, čo bolo podľa Bennetta „dôvodom“ ruskej invázie.

Správy v tom čase odrážali Bennetove pripomienky a hovorili, že Rusko a Ukrajina zmierňujú svoje postoje. S odvolaním sa na izraelských predstaviteľov 8. marca portál Axios uviedol, že Putinov „návrh je pre Zelenského ťažko prijateľný, ale nie je taký extrémny, ako predpokladali. Povedali, že návrh nezahŕňa zmenu režimu v Kyjeve a umožňuje Ukrajine zachovať si suverenitu“.

Pri diskusii o tom, ako sa západní lídri stavali k jeho sprostredkovateľskému úsiliu, Bennett povedal, že vtedajší britský premiér Boris Johnson zaujal „agresívnu líniu“, zatiaľ čo francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz boli „pragmatickejší“. Bennett povedal, že prezident Biden zaujal „obe“ pozície.

Nakoniec sa však západní lídri postavili proti Bennetovmu úsiliu. „Poviem to v širšom zmysle. Myslím si, že existovalo legitímne rozhodnutie Západu naďalej udierať na Putina a nie [rokovať],“ povedal Bennett.

Na otázku, či západné mocnosti „zablokovali“ sprostredkovateľské úsilie, Bennet odpovedal:

„Áno, v podstate áno. Zablokovali to a ja si myslím, že sa mýlili.“

Pri vysvetľovaní svojho rozhodnutia sprostredkovať Bennett uviedol, že bolo v národnom záujme Izraela nevyberať si stranu vo vojne, pričom sa odvolával na časté letecké útoky Izraela v Sýrii. Bennett povedal, že Rusko má v Sýrii protivzdušnú obranu S-300 a že ak „stlačia tlačidlo, izraelskí piloti padnú“.

Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa Bennettovým úsilím neskončili. Neskôr v marci sa ruskí a ukrajinskí predstavitelia stretli v tureckom Istanbule a nasledovali virtuálne konzultácie. Podľa výpovede bývalých amerických predstaviteľov, ktorí sa vyjadrili pre Foreign Affairs, sa obe strany dohodli na rámci predbežnej dohody. Ruskí predstavitelia vrátane Putina verejne vyhlásili, že dohoda bola po istanbulských rokovaniach blízko.

Rokovania však nakoniec zlyhali po ďalšom tlaku Západu. Boris Johnson navštívil Kyjev v apríli 2022 a naliehal na Zelenského, aby s Ruskom nerokoval. Podľa správy denníka Ukrajinska pravda povedal, že aj keď je Ukrajina pripravená podpísať dohodu s Ruskom, západní podporovatelia Kyjeva nie.

Neskôr v apríli turecký minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu povedal, že existujú niektoré krajiny NATO, ktoré chcú predĺžiť vojnu na Ukrajine. „Po rokovaniach v Istanbule sme si nemysleli, že vojna bude trvať tak dlho… Ale po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO vznikol dojem, že… v členských štátoch NATO sú takí, ktorí chcú, aby vojna pokračovala, nech vojna pokračuje a Rusko sa oslabuje. Situácia na Ukrajine ich veľmi nezaujímala,“ povedal Cavusoglu.

Niekoľko dní po Cavusogluových vyjadreniach minister obrany Lloyd Austin priznal, že jedným z cieľov USA pri podpore Ukrajiny je, aby sa Rusko „oslabilo“.

Tejto téme sa hlbšie venuje aj indický spravodajský portál FirstPost. V reportáži Palki Šarmi sa na zábere s Bidenom objavila prezidentka Čaputová, žiaľ nie v najlepšom kontexte – sabotáže mierových rokovaní zo strany kolektívneho Západu.

Časť spomínaného rozhovoru si môžete pozrieť na portáli The Hill a téme sa obšírne venuje aj portál Antiwar.com.