nemecko voľby

NAJČÍTANEJŠIE










.

Dlhová brzda v Nemecku vydláždila cestu predčasným voľbám

Spor o nemeckú dlhovú brzdu pomohol zasadiť smrteľnú ranu vládnej koalícii kancelára Olafa Scholza, čím sa vydláždila cesta pre budúcotýždňové predčasné voľby. Pravidlo, ktoré prísne obmedzuje vládne pôžičky, sa teraz nachádza v centre diskusie o chorľavej ekonomike Európy, ktorá je kľúčovým volebným bojiskom

nemecko voľby
Na snímke muž kráča okolo predvolebných bilbordov, na ktorých sú nemecký kancelár Olaf Scholz (SPD), predseda Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) a líder nemeckej konzervatívnej opozície na post budúceho kancelára Friedrich Merz v nemedkom meste Frankfurt v sobotu 8. februára 2025 / Foto: TASR/AP-Michael Probst
▶ ❚❚ ↻
.

Kritici Scholza obviňujú z rokov chronického nedostatočného investovania, ktoré spôsobilo zhoršenie infraštruktúry, udržanie nízkych výdavkov na obranu a ovplyvnenie vzdelávacích štandardov. Jeho obhajcovia trvajú na tom, že pomohol udržať stabilné financie krajiny.

Ústavou zakotvené opatrenie bráni centrálnej vláde hospodáriť s deficitom vyšším ako 0,35 percenta ročného HDP, s výnimkou núdzových situácií. Zaviedla ho v roku 2009 vláda vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej v čase diskusie o úrovni štátneho dlhu počas globálnej finančnej krízy. Viac ako dve tretiny hornej a dolnej komory parlamentu hlasovali za dlhovú brzdu, pretože si vyžadovalo zmenu ústavy. Pre federálnu vládu nadobudol platnosť v roku 2016.

Dlhová brzda bola pozastavená na štyri roky, aby sa umožnili dodatočné výdavky počas pandémie koronavírusu a potom počas energetickej krízy vyvolanej ruskou vojnou na Ukrajine. V roku 2024 sa vrátila v Nemecku do platnosti.

Podporovatelia dlhovej brzdy tvrdia, že toto opatrenie pomohlo v najväčšej európskej ekonomike udržať úroveň výdavkov pod kontrolou. Nemecký verejný dlh je okolo 60 percent HDP v porovnaní s približne 100 percentami alebo viac vo väčšine ostatných krajín G7.

Jedným z jej kľúčových politických podporovateľov dlhovej brzdy je propodnikateľská Slobodná demokratická strana, ktorá je súčasťou Scholzovej koalície. Tvrdí, že brzda zabezpečuje, že budúce generácie nebudú zaťažené dlhmi, ktoré na seba vzali ich predkovia. „Každé euro dlhu budú musieť splatiť budúce generácie,“ hovorí strana. Odmietnutie lídra strany Christiana Lindnera podporiť akékoľvek uvoľnenie pravidla o dlhovej brzde, keď bol ministrom financií za Scholza, ho dostalo do sporu s jeho koaličnými partnermi a prispelo k padu vlády.

.

Kritici dlhovej brzdy obviňujú brzdu z toho, že bráni investíciám do obrany či do železničnej infraštruktúry až do zlepšenia internetu. Aj ďalšie výzvy, ako je dekarbonizácia hospodárstva, si vyžadujú obrovské verejné výdavky, hovoria kritici. Ich plány by si vyžiadali ďalších 782 miliárd eur vládnych výdavkov do roku 2030, uvádza think-tank Dezernat Zukunft.

„Je takmer isté, že krajina sa v budúcnosti viac zadlží na verejnú infraštruktúru a obranu,“ povedal pre AFP Klaus Baader, hlavný ekonóm francúzskej banky Société Generale. Vláda vytvorila mimorozpočtové fondy na výdavky v určitých oblastiach, ako je obrana a klíma, a vyvolala obvinenia, že sa zapojili do účtovných trikov s cieľom obísť pravidlá.

Ústavný súd v novembri rozhodol, že vláda skutočne porušila pravidlá dlhovej brzdy, konkrétne v súvislosti s manévrom, pri ktorom previedla peniaze z fondu na podporu koronavírusu do investícií do zmeny klímy. Rozhodnutie urobilo dieru do rozpočtu koalície a zvýšilo napätie v súvislosti s brzdou.

Líder stredopravej opozície a favorit na post budúceho kancelára Friedrich Merz vyslal zmiešané signály o brzde, uvádza francúzska tlačová agentúra AFP. „Pozícia jeho strany CDU je, že by mala dlhová brzda zostať, ale príležitostne naznačil otvorenosť k jej reforme.

Scholzova SPD, o ktorej niektorí špekulujú, že by mohla skončiť v koalícii s CDU, podporuje uvoľnenie prísnych pravidiel na podporu investícií, čo je postoj, ktorý zdieľajú aj Zelení. Veľa však bude závisieť od podoby novej vládnej koalície po voľbách 23. februára.

.

Ak sa okrajovým stranám, ako je krajne pravicová AfD a krajne ľavicová BSW, bude vo voľbách dariť, mohlo by to obmedziť schopnosť mainstreamových strán presadiť reformu dlhovej brzdy v parlamente. Pretože by si to vyžadovalo dvojtretinovú väčšinu v oboch komorách.

 

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Navrhované zrušenie voľby poštou Žilinka nepovažuje za správny krok , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip Pridajte si nás ako preferovaný zdroj v Google
Podpora od vás, našich čitateľov, je pre nás najdôležitejšia – Hlavné správy
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


Ministerstvo životného prostredia: Agentúre životného prostredia hrozilo zastavenie programu Obnov dom mini+

Slovenskej agentúre životného prostredia hrozilo podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR pre zlé hospodárenie predchádzajúceho vedenia zastavenie programu Obnov dom…

20. 11. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |
20. 11. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |

Poslanci parlamentných výborov rokovali na Domaši o kritickej hladine vody

Kritickou situáciou na vodnej nádrži Veľká Domaša sa v piatok zaoberali poslanci Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a…

20. 11. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |
20. 11. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |

Britský minister hrozí vyslaním vojakov na Ukrajinu

Britský minister obrany Wes Streeting oznámil zámer západnej „koalície ochotných“ nasadiť svoj vojenský kontingent na Ukrajinu napriek postoju Moskvy a…

20. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
20. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

„Bude Ukrajina dovtedy ešte existovať?“: Mendelová vysmiala Zelenského sny

Bývalá tlačová tajomníčka Volodymyra Zelenského, Julija Mendelová, sa na sociálnych sieťach ostro vysmiala jeho nádejam na obnovenie rozsiahlej americkej pomoci…

20. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
20. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

Žilinka prehovoril o údajnej dohode s Kaliňákom. Tódovej poriadne naložil: To je vrchol!

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka sa ostro ohradil voči článku Denníka N, ktorý sa venuje trestnému stíhaniu bývalej vyšetrovateľky Národnej…

20. 11. 2026 | Z domova | 1 min. čítania |
20. 11. 2026 | Z domova | 1 min. čítania |

.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov
.