Popredný ruský mysliteľ Alexander Dugin sa k téme vyjadril mnohokrát (či už knižne, alebo v rozhovoroch a prednáškach) – podotknime, že Západ nebol ochotný počúvať, a odsúdil Dugina za jeho pronárodné cítenie, zdôraznené predovšetkým v ranom štádiu jeho tvorby, ako „fašistu” (on sám sa od tejto nálepky dištancuje). Pritom jeho práci sa venovala napríklad aj renomovaná univerzita v Stanforde, a mnohí ďalší. Očividne nadarmo…

Pozrime sa teda na geopolitickú situáciu dnešnej doby z ruského hľadiska. Dugin v prvom rade upozorňuje na rozdiel medzi národným štátom a civilizáciou. Kým národný štát sa vždy definuje skrz svoje hranice, civilizácia ako komplexný nadštátny útvar tieto hranice presahuje. Takzvaný „ruský svet” je potom koncept civilizačný, a nie štátny.

Osobnosti reagujú na hádku v Bielom dome: Nvotová napísala báseň, kým Korčok...

To znamená – presne ako nás učia aj nie tak dávne dejiny – že kým ruské hranice sa v priebehu rokov môžu meniť, ruská civilizácia ostáva prítomná nielen v ich vnútri, ale aj mimo nich. Ako príklad môže poslúžiť Bielorusko, ktoré predstavuje suverénny štát, avšak podľa Dugina neoddiskutovateľne prítomný v rámci „ruského sveta” (na tom sa zhodnú hádam aj zarytí odporcovia východného spôsobu myslenia).

V rámci filozofie zdieľaného ruského sveta má potom Ukrajina, pochopiteľne, svoje vlastné miesto. Od majdanu síce rebeluje, avšak naďalej ostáva súčasťou ruského civilizačného priestoru. Dejiny, spoločné korene, náboženstvo, ale aj utrpenie, ktorým si prešli, navždy spečatilo prepojenie Kyjeva s Moskvou.

Bez ohľadu na to, kde sú práve nastavené hranice, alebo či sú pri moci nacionalisti a Zelenského režim.

Ani Kanade by sme hádam nechceli uprieť, že je integrálnou súčasťou kolektívneho Západu, či ešte presnejšie – anglosaského priestoru; a to aj napriek tomu, že má s USA pevne nastavenú hranicu. Veď bez dotácií z USA či povoleniu vyrábať tam americké značky áut by v širšom okolí Ottawy asi nepanoval taký blahobyt…

Podľa Trumpa by bolo lepšie, keby sa Kanada stala 51. štátom USA

A po ďalšie: Dokáže si niekto predstaviť, že v prípade teoretického víťazstva socialistov či dokonca komunistov v nejakej alternatívnej budúcnosti by Kanada urobila dramatický zvrat vo svojej zahraničnopolitickej orientácii smerom k USA?

Neexistuje.

Duginov euroazianizmus prináša originálny termín politickej filozofie, akým najviac vystihuje podstatu Ruska: Civilizačný štát. To znamená, že hranice Ruskej federácie sú len tie „na papieri”. Reálne však zahŕňajú omnoho širší geografický priestor, obývaný národmi, ktoré sa vyčlenili z východných Slovanov (napríklad aj krajiny Varšavskej zmluvy či Kazachstan).

Niekto by mohol namietnuť, že priveľa rôznych národov a národností, či vierovyznaní pokope nemôže fungovať v rámcoch štátneho zriadenia. Tu podotknime ľahko overiteľný fakt, že sama Ruská federácia je z legislatívneho hľadiska inkluzívny štát. Veď naprieč niekoľkými časovými zónami tu vedľa seba v mieri žijú tie najrozmanitejšie národnosti či náboženskí predstavitelia (nie že by nedochádzalo ku konfliktom, na idealitu sa nehráme – nie sú však každodennou záležitosťou). Len pred niekoľkými dňami sám Putin prijal veľkého muftiho Ruskej federácie, a na stretnutí mu poďakoval za príspevok islamskej komunity k súdržnosti národa.

Ako vidíme, Duginov koncept euroazianizmu je uveriteľný a praktický. Týka sa tiež ďalších tradičných kultúr: India, Irán, Turecko alebo Čína sú samostatné civilizácie, založené na podobnom princípe ako tá ruská. Dugin tu ide vo svojom vysvetľovaní viac na detail, avšak vzhľadom na vzdialenosti, ktoré nás od spomenutých civilizácií oddeľujú a limitovaný priestor novinového článku, ich ponecháme na samostatnú diskusiu.

Z hľadiska strednej a východnej Európy je – v kontexte súčasného ruského myslenia, ktoré reálne formuje medzinárodnú politiku – podstatný náš vlastný geopolitický horizont. Dugin považuje napríklad maďarský národ za potomkov eurázijských nomádov, ktorí sa usadili na svojom dnešnom území. Hranica so západnou Európou sa v dejinách stále posúvala; tu Dugin poukazuje na napoleonské vojny či snahu Hitlera zmocniť sa východu.

Netvrdí však priamo, že by Kremeľ mal záujem o navrátenie geopolitických vzťahov do dôb Sovietskeho zväzu, ako sa nám to snažia niektorí demagógovia nahovoriť. Len poukazuje na skutočnosť, že dobré vzťahy a vzájomná náklonnosť medzi Slovanmi sú niečo prirodzené a organické – kým americká mediálna mašinéria sa snaží našincom predať svoj vlastný pohľad na svet, v ružovom darčekovom balení…

„Slovania sú najmocnejší národ. Keby sa spojili, nebolo by na Zemi sily, ktorá by ich zastavila,“ povedal arabský cestovateľ v 5. storočí. Západ však dnes úspešne Slovanov rozdeľuje a rozoštváva. Situácia na Ukrajine je typickým príkladom

Výsledok už sa, od roku 1989, ukazuje aj u nás: bezdomovectvo, narkománia, duševné poruchy, sociálne neprispôsobivé vrstvy občanov, extrémne rozdiely medzi malou skupinou superboháčov oproti ľuďom prežívajúcim zo dňa na deň, sexuálne experimenty, a tak ďalej – veď to poznáte…

Tento článok pritom nemá za cieľ chváliť ale ani haniť Duginovu teóriu (medzičasom sa z nej stala defacto oficiálna ideologická doktrína Ruskej Federácie). Jeho jedinou ambíciou bolo poukázať na to, že ak si chceme vychádzať s veľmocami, mali by sme sa najprv naučiť ich počúvať, aby sme potom s nimi mohli debatovať na relevantnej úrovni.

Keď už sme pri tom: Aktuálne prezident Peter Pellegrini privítal „myšlienku talianskej premiérky Giorgie Meloni, že je čas uskutočniť núdzový samit medzi EÚ a USA o Ukrajine a európskej bezpečnosti.” Áno, ale prečo je zase vynechaná Ruská Federácia? Od nej azda európska bezpečnosť nezávisí? Odkedy Moskva nie je Európa?

Dánski spravodajci strašia, že Rusko by v Európe mohlo do piatich rokov spustiť veľkú vojnu. Niečo iné si myslí tá časť „analytikov”, podľa ktorej malo Rusko byť na konci s dychom už po prvom polroku konfliktu na Ukrajine…

A generál Macko by najradšej dal Putinovi jednu výchovnú.

Aký z toho plynie záver?

Kým budeme preferovať rokovania typu „o nás bez nás”, v konečnom dôsledku budú ich výstupy len mlátenie prázdnej slamy. A motanica na Donbase bude pokračovať…