Čitateľskú gramotnosť je potrebné budovať už u najmenších detí, tvrdí ministerstvo

Slovensko v medzinárodnom hodnotení kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC) naposledy zaznamenalo jeden z najvýraznejších poklesov čitateľských zručností medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi spomedzi krajín OECD. Ministerstvo eviduje pokles už aj v skoršom než dospelom veku, konkrétne je to vidieť na výsledkoch testovania 15-ročných žiakov PISA. Preto je podľa rezortu nevyhnutné zlepšiť čitateľskú gramotnosť lepšou výučbou na základných školách. Práve to je cieľom prebiehajúcej kurikulárnej reformy, ktorá je najvýznamnejšou zmenou v základnom školstve za posledné tri dekády.

Rezort spomenul, že cieľom kurikulárnej reformy je pripraviť deti lepšie na život v 21. storočí s dôrazom na praktické zručnosti, schopnosť riešiť problémy, pracovať v tíme, kriticky myslieť a orientovať sa vo svete plnom informácií. „Zámerom je, aby žiaci nememorovali, ale vedeli svoje vedomosti prakticky využiť a boli pripravení na budúce povolanie. Nevyhnutným predpokladom je aj neustále zlepšovanie v oblasti základných zručností, medzi ktoré patrí aj čitateľská gramotnosť,“ doplnil.

Riaditelia by podľa neho mali byť lídrami, ktorí vytvoria podmienky pre interdisciplinárne a digitálne vzdelávanie. Učitelia by mali fungovať ako sprievodcovia, ktorí vedú deti na ceste poznania. Od septembra tohto roka začala podľa nového kurikula učiť takmer tisícka škôl. Od školského roka 2026/2027 bude nový vzdelávací program platný pre všetky školy.

Reforma sa zavádza postupne, aby mali školy čas pripraviť sa a získať potrebnú odbornú aj metodickú pomoc. Dôležitou súčasťou je sprievodná podpora vzdelávania, konzultácie, mentorovanie aj nástroje ako ukážkové školské vzdelávacie programy či metodické materiály, ktoré sú dostupné na metodickom portáli ucime.vzdelavanie21.sk.

Cieľom zmien je praktický posun vo vyučovaní – viac priestoru pre spoluprácu, projekty, medzipredmetové prepojenia či rozvoj základných zručností a kľúčových kompetencií, ktoré deti využijú v živote. Reforma reaguje na potreby súčasných žiakov a mení školu tak, aby bola zmysluplná, podnetná a lepšie rozvíjala potenciál každého dieťaťa.

Ministerstvo pripomenulo aj systémové opatrenia v rámci nového zákona o vysokých školách, ktorý je aktuálne v legislatívnom procese. Zavádzajú sa short-cycle programy, microcredential či stáže a uznávanie zručností získaných mimo formálneho vzdelávania. Zaviesť sa majú aj alternatívy k záverečným prácam. „Študent si bude môcť vybrať medzi písaním záverečnej práce alebo absolvovaním záverečnej stáže, čo podporuje rozvoj praktických zručností a čitateľskej gramotnosti v reálnom prostredí,“ zhodnotilo MŠVVaM.

Zámerom je podľa neho aj podpora rozvoja zručností a kvality vzdelávania. Orientácia na vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré profilujú absolventa. Spomenulo tiež opatrenia na podporu motivácie a talentu, internacionalizácie, medzinárodnú spoluprácu a benchmarking.