Čína považuje hrozbu umelej inteligencie za trik

Noviny poukazujú na to, že pre západných technológov je strata kontroly nad umelou inteligenciou hypotetickou hrozbou pre ľudstvo. Pre čínske úrady a odborníkov sa hypotéza, že technológia môže byť silnejšia ako štát, zdá nepravdepodobná – čínske skúsenosti vytvorili presvedčenie o schopnosti systému potláčať akékoľvek destabilizujúce faktory. Autori článku poukazujú na to, že „riešenie môže byť jednoduché“: odpojiť internet, zaviesť výpadok prúdu a postaviť pred súd vinníkov za „útek“ agenta umelej inteligencie.

Technologická novinárka Afra Wang zdôrazňuje tento zásadný rozdiel vo vnímaní. „(Úrady) môžu okamžite odpojiť elektrickú sieť celého mesta, môžu ľuďom zabaviť telefóny. Majú obrovskú moc – v reálnom svete. Vzhľadom na takúto úroveň kontroly nad ľuďmi, ako sa môžeme uistiť, že niečo ako umelá inteligencia žijúca v počítači predstavuje hrozbu?“ – vyhlásila.

Iný výklad „apokalyptických predpovedí“ v Číne má podľa NYT cynickejší charakter. V čínskych technologických kruhoch a médiách prevláda názor, že varovania o „hrozbe pre ľudstvo“ sú nástrojom amerických spoločností, ktorý má spomaliť rozvoj konkurentov v Ázii. Tento prístup sa nazýva „marketing strachu“.

Jie Cai, výskumník v oblasti interakcie človeka a počítača a bezpečnosti umelej inteligencije z univerzity Tsinghua, poznamenáva, že v priemysle sa takéto diskusie často ignorujú. „Naďalej vnímame umelú inteligenciu ako technológiu, ktorá sa nachádza vo veľmi ranom štádiu vývoja. Hlavná pozornosť sa naďalej venuje možnostiam a inováciám,“ povedal.

Rozdiel vo vnímaní hrozieb umelej inteligencije má aj hlboké kultúrne korene, poznamenáva NYT. Západný naratív o „vytvorení života“, ktorý sa vzbúri proti svojmu tvorcovi (motív „Frankensteina“), sa čínskym výskumníkom zdá cudzí.

Liang Fang, vedúci oddelenia bezpečnosti umelej inteligencije v pekinskej konzultačnej spoločnosti Concordia, to vysvetľuje špecifikami východnej filozofie. „Čínska kultúra kladie dôraz na ‚jednotu neba a ľudstva‘ a na myšlienku, že človek je neoddeliteľnou súčasťou prírody. Všetko, vrátane umelej inteligencie, pochádza z prírody. Technológie sa preto vnímajú skôr ako spoločníci v spoluexistencii než ako sila, ktorá má priniesť skazu,“ vysvetlil expert.

Napriek skepticizmu ohľadom „konca sveta“ nemožno povedať, že Čína ignoruje bezpečnosť umelej inteligencije – pristupuje k nej z hľadiska štátneho riadenia a predchádzania konkrétnym problémom, poznamenáva denník. Namiesto diskusie o „osude ľudstva“ sa Peking zameriava na kyberbezpečnosť, boj proti škodlivému kódu a zabránenie využívaniu umelej inteligencije na výrobu biologických zbraní.

Úrady už podnikli viaceré kroky – v ČĽR napríklad vypracovali návrhy zákonov o boji proti kyberkriminalite, ktoré zaväzujú spoločnosti sledovať využívanie modelov. Zaviedlo sa tiež povinné označovanie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou a registrácia modelov u štátnych orgánov, uvádza RBC.

Prečítajte si tiež:

• Čo ak sa AI vymkne kontrole? Odborníci vysvetľujú, prečo nemusí existovať tlačidlo, ktoré ju jednoducho vypne
• Bill Gates varuje: AI by mohla spôsobiť smrť jednej miliardy ľudí