„Učitelia aj riaditelia majú pred sebou kurikulárnu reformu. Ak nezískame dostatok kvalitných ľudí do škôl, nebude ju mať kto zavádzať. Potrebujeme odborne vedený manažment škôl, vzdelaných riaditeľov a silné podporné tímy, ktoré dokážu zavádzať zmeny,“ vraví riaditeľ neziskovej organizácie EDULAB Ján Machaj.

EDULAB sa dlhodobo venuje zvyšovaniu kvality riadenia škôl a školení učiteľov v oblasti kurikulárnej reformy jeho riaditeľ vystríha, že podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) a Ekonomického ústavu SAV vzrastie medzi rokmi 2026 až 2030 nedostatok pedagógov na vyše 2100 ročne. Predmetná prognóza uvádza, že najväčším problémom je nedostatok mladých pedagógov. Priemerný vek pedagógov je v súčasnosti vyše 45 rokov.

Viac ako deväť percent učiteľov na ZŠ má viac ako 60 rokov, v prípade SŠ je to 16 percent.

„Povolanie učiteľa už dlhodobo nie je pre absolventov atraktívne, len 39 pedagógov po skončení štúdia nastúpi do praxe. Ak chceme reformu, musíme učiteľom poskytnúť kvalitné zázemie a jasnú perspektívu s možnosťou profesijného rastu,“ vraví prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková.

Údaje IVP a Ekonomického ústavu SAV ukazujú, že ak by sa mali zosúladiť dopyt po učiteľoch a ponuka, v rokoch 2022 až 2025 malo nastúpiť na pozíciu učiteľa 87 percent absolventov pedagogických smerov. V rokoch 2026 až 2030 je táto hodnota na úrovni 106 percent. To ale nie je reálne, potrebné je zvýšiť atraktivitu povolania. To by mohlo zvýšiť záujem o štúdium, prípadne prinavrátiť starších absolventov do praxe.

Organizácie upozorňujú, že na Slovensku je vyše 1 800 základných škôl, pričom všetky budú musieť v rámci kurikulárnej reformy inovovať vzdelávanie pre potreby 21. storočia. Na to budú potrebné nielen pedagogické, ale aj manažérske schopnosti, tímová spolupráca a schopnosť inovovať.

„Riaditeľ dnes musí vedieť viesť kolektív, spravovať rozpočet, tvoriť víziu školy a zavádzať reformu. Každá škola si zaslúži lídrov, ktorí ich budú posúvať vpred. Z učiteľa sa však pedagogický líder nestane automaticky zmenou funkcie. Profesijný rozvoj riaditeľov musí mať úplne iné parametre, ako rozvoj pedagógov. Súkromný sektor si to uvedomuje a manažéri firiem sa kontinuálne vzdelávajú. Manažérske vzdelávanie pre riaditeľov škôl by malo prepájať skúsenosti školských lídrov, odborníkov na zmenu aj podnikateľskú prax,” upozorňuje Machaj s tým, že len tak vzniknú praktické nástroje, ktoré sa budú dať využiť pri každodennom riadení školy. „Možnosti vzdelávania dnes siahajú od kurzov zameraných na manažérsku teóriu a prax, cez inovačné programy až po prestížne MBA štúdium určené špeciálne pre školských lídrov,“ dodal Machaj.

Učitelia budúcnosti by mali byť nielen pedagógmi, ale aj lídrami, mentormi a manažérmi zmien. Mladým ľuďom je podľa organizácií potrebné okrem finančnej motivácie ukázať aj to, že učiteľské povolanie ponúka perspektívu, sebarealizáciu a skutočný vplyv na rozvoj školy aj celej spoločnosti.

Drucker: Učitelia v školách chýbajú aj tento rok, neexistuje jedno zázračné a okamžité riešenie

Problém s nedostatočnou atraktivitou učiteľského povolania bol zanedbávaný desiatky rokov. Skonštatoval to minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) v rozhovore pre TASR s tým, že podľa neho neexistuje jedno zázračné a okamžité riešenie, je potrebné kombinovať viaceré nástroje. Rezort školstva v tomto smere robí veľa čiastkových krokov, aby učiteľské povolanie zatraktívnil, stabilizoval ho a urobil ho flexibilnejším. No učitelia v školách chýbajú aj tento rok.

Za dôležitý krok považuje odmeňovanie učiteľov, ktoré sa od 1. septembra tohto roka zvýši o sedem percent a od 1. januára budúceho o ďalších sedem percent. Do oblasti školstva tak podľa neho musí ísť o 700 miliónov eur viac. Čiastočným riešením sú aj kompenzačné príspevky pre pedagogických a odborných zamestnancov. Tie rezort poskytuje ako motivačný a stabilizačný nástroj v regiónoch, kde sú náklady najvyššie a nedostatok pedagógov najvypuklejší.

Minister uviedol, že najviac učiteľov chýba v predmetoch, ako je matematika, fyzika či informatika. „Preto sme pristúpili k tomu, že sme dali štipendiá vysokoškolákom, ktorí si vyberajú práve tieto chýbajúce aprobácie,“ doplnil.

Nedostatok pedagógov má pomôcť riešiť aj nová kategória pedagogického zamestnanca – kandidáta, ktorý je upravený v pripravovanej novej legislatíve. Ten by mohol začať učiť na škole popri vlastnom štúdiu po tom, ako dokončí bakalárske vzdelanie. „Bude si musieť, samozrejme, dokončiť druhý stupeň vzdelania. Bude sa mu to zároveň započítavať do odpracovaných rokov,“ podotkol minister.

Zmeny sa majú týkať napríklad aj vykonania prvej a druhej atestácie. „V aktuálne platnom znení zákona si pedagógovia urobia prvú a druhú atestáciu za desať rokov dokopy. V novom navrhovanom znení zákona majú prvú absolvovať do troch rokov a druhú do dvoch rokov, teda spolu za polovicu času – do piatich rokov,“ priblížil s tým, že rezort školstva zároveň dbá na zachovanie odbornej úrovne a kvality.

Minister školstva má v pláne do konca budúceho roka predstaviť aj tzv. platový automat. Uviedol, že vznikla pracovná skupina za účasti zástupcov Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a zástupcov rezortu školstva. Vznikli podľa neho aj čiastkové analýzy. Platovému automatu sa chce minister viac venovať v závere tohto a začiatkom budúceho roka. Aktuálne je totiž prioritou rezortu legislatívny balík s najväčšími zmenami v školstve za posledné dve desaťročia, ktoré schválila vláda SR a v septembri by o nich mal rokovať parlament.