Bukovský ku kauze Tódova-Záleská: Sú novinári väčší problém ako politici?

Dr. Igor Bukovský si všimol, že na sociálnych sieťach sa objavili šokujúce zábery dokazujúce, že novinárka Denníka N a sudkyňa Špecializovaného trestného súdu trávili spoločne voľný čas. “Pre mňa ako pre slobodného občana Slovenskej republiky nie je vôbec dôležité, aký charakter má ich osobný vzťah. Pre mňa je podstatné, že novinárka, ktorá píše (okrem iného) o spoločensky závažných súdnych prípadoch, udržiava dlhodobý vzťah (je jedno aký) so sudkyňou, ktorá rozhoduje (okrem iného) aj v spoločensky závažných súdnych prípadoch.”

Pripomenul, že v minulosti – 14. apríla 2020 – uverejnil Denník N rozhovor tej istej novinárky Moniky Tódovej s tou istou sudkyňou Pamelou Záleskou, v ktorom ju označila za “progresívnu“ sudkyňu. “Čo to znamená v súdnej praxi, nie je isté, ale je evidentné, čo to znamená ideologicky.”

“A kedysi dávno, v decembri 2020 sa údajne tieto isté dve osoby spoločne zúčastnili na (vtedy aj dnes nezmyselných a nediagnostických) PCR testoch. “Vy by ste išli na “odborné lekárske vyšetrenie“ s cudzou alebo neznámou osobou? To prinajmenšom dokazuje, že ich vzťah (je jedno, aký) trvá už niekoľko rokov,” upozornil Dr. Bukovský a doplnil otázku: “Koľko ďalších spoločných aktivít, času a rozhovorov strávili Monika Tódová s Pamelou Záleskou tiež nie je pre mňa ako slobodného občana Slovenskej republiky dôležité. Podstatné je, že v civilizovanej krajine takýto vzťah nesmie existovať a keď vznikne, musí opustiť svoju (mimoriadne dôležitú) spoločenskú funkciu jedna alebo druhá angažovaná osoba, v ideálnom prípade obidve.”

Médiá hlavného prúdu

Podľa lekára a experta na zdravú výživu, ktorého mainstream počas korona-pandémie označil za konšpirátora, je tiež nepredstaviteľné, že by o takomto vzťahu svojej prominentnej novinárky nevedelo vedenie Denníka N. “Je tiež asi nepredstaviteľné, že by sa do tejto kauzy dlhotrvajúceho prepojenia významnej novinárky so spoločensky ostro sledovanou sudkyňou pustili investigatívne a kriticky iné slovenské médiá tzv. hlavného prúdu.”

“Takže prepojenie prominentných novinárov so zamestnancami dôležitých štátnych orgánov je podľa nich zrejme morálne aj spoločensky prijateľné. Prepojenie novinárov s politikmi názorne preukázala napríklad kauza kaviarne spolumajiteľa Štefana Hríba. V máji 2021 stále platili (nezmyselné) nariadenia a kaviarne mohli mať otvorené iba terasy aj to iba do 21. hodiny. Napriek tomu novinár Hríb povolil vstup Jurajovi Šeligovi, Jane Žitňanskej a Jurajovi Drobovi do interiéru kaviarne aj po 21. hodine.”

Bukovský pripomenul, že politici sa vtedy obhajovali tvrdením, že písali programové vyhlásenie novej vlády a nevšimli si čas. “Existuje ešte nejaká iná krajina EÚ, kde v kaviarni, ktorú spoluvlastní novinár, píšu politici programové vyhlásenie novej vlády? Naozaj v čase nariadení, za porušenie ktorých boli trestané tisícky ľudí, “elity“ môžu hocičo?”

To Dr. Igora Bukovského neustále utvrdzuje v názore, že slovenské médiá tzv. hlavného prúdu, ktoré už dávno opustili svoju základnú funkciu, teda verejnú kontrolu politikov a štátnych orgánov, klesajú do morálneho bahna hlbšie a hlbšie. “Namiesto toho, aby politikov a štátnu moc kontrolovali, oni s nimi vytvorili účelové a spoločensky deštruktívne spojenectvo.” 

Preto Bukovský položil zásadnú otázku, či nie sú náhodou tzv. novinári v súčasnosti väčším problémom než politici. “Uverili azda, že stoja nad zákonom? Uverili, že majú pravdu a sú neomylní? Uverili, že majú moc, ktorá im dovoľuje ovládať a podľa potreby manipulovať nielen verejnú mienku ale aj celú spoločnosť? Všetko nasvedčuje tomu, že áno. A to je problém, ktorý je podľa mňa asi ešte väčší než prílišná koncentrácia sociopatov v rozhodujúcich politických stranách a štátnych orgánoch.”

Slušnosť

“Mám plné zuby pseudoreality a anómie, ktorú na Slovensku vytvorili a systematicky udržiavajú mnohí politici, väčšina médií, väčšina štátnej správy a mnohí zamestnanci štátnych orgánov. Tých slušných je stále tak málo a sú tak potichu, že ich takmer nevidno a nepočuť. Rovnako ako nevidno a nepočuť ani dostatok slušných a odvážnych ľudí. Kde ste, slušní ľudia? Čoho a prečo sa stále bojíte? Tí, čo nazvali sami seba bojovníkmi za “slušné Slovensko“, zničili obsah slova “slušnosť“ a vykradli nádej slušných ľudí.”

Odborník pokračoval a dodal, že má plné zuby aj toho, že už dlho je rukojemníkom “chorého politického systému, skorumpovaných novinárov a skorumpovaného štátu”. “Preto si v parlamentných voľbách budem vyberať iba spomedzi strán, ktoré budú presadzovať tieto opatrenia: Rozdeliť Slovensko na volebné obvody, ktoré by zodpovedali krajom alebo, v ideálnom prípade, okresom. Radikálne znížiť počet poslancov NR SR. Úplne by postačovalo napríklad toľko poslancov, koľko je okresov, maximálne však 100. Politickým stranám odobrať (alebo aspoň radikálne znížiť) financovanie zo štátneho rozpočtu. Vytvoriť skutočne rovnocenné podmienky pre úspešnú kandidatúru nezávislých osobností. Kandidátom do zastupiteľských orgánov alebo orgánov štátnej správy a iných verejných funkcií uložiť povinnosť predkladať posudok o psychologickej spôsobilosti na výkon funkcie, do ktorej kandidujú. Zvoleným kandidátom uložiť povinnosť pred nástupom do funkcie absolvovať nové posúdenie o ich psychologickej spôsobilosti na výkon funkcie.

Dodal, že bude voliť takú strany, ktoré majú v programe zavedenie pravidiel hmotnej zodpovednosti politikov. “Politikom a voleným zástupcom samosprávy alebo štátnej správy nastaviť pri výkone ich funkcií pravidlá tak, aby ich voliči alebo zástupcovia voličov mali možnosť priameho odvolania. Pravidlá nastaviť tak, aby funkcie jednotlivých ministrov mohli vykonávať iba ľudia s príslušným vzdelaním, prípadne vládu zostavovať striktne na princípe odbornosti a nie politickej príslušnosti. Zákonom bezodkladne zriadiť Komoru novinárov a masmédií a definovať jej pravidlá a právomoci na rovnakej úrovni, ako platia v prípade napr. Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej advokátskej komory a pod.”

Dr. Igor Bukovský v závere zhodnotil, že takéto strany v tejto chvíli neexistujú. “A viem aj to, že ak s tým nejaká strana v predvolebnej kampani príde, nie je to zárukou, že tieto opatrenia aj presadí. Takže, čo? Radšej nič? Menšie zlo? Naveky? A nie je naše “menšie zlo“ stále väčšie a väčšie? Alebo v sebe zase objavíme a budeme pestovať Múdrosť, Pokoru a Odvahu?”