Môj profil 
Predplatné
Ďalší škandál sa tiež neodohráva iba v Nemecku: Boj proti krížu a kresťanskej viere vôbec. Pri každej príležitosti znie volanie po tolerancii voči každému a všetkému i za všetky svetonázory. Ale súčasne stále viac rastie skryté prenasledovanie kresťanov a predstiera sa, že každé kresťanské znamenie je pre moslimov neúnosné. Pokrstení kresťania chránia moslimov dokonca aj tam, kde to oni sami vôbec nechcú a sú aj tak „normálne tolerantní“.
Súčasne strácame reč z toho, ako sa dokonca v Nemecku maznajú s antisemitizmom. Ako? Tým, že sa trpí antisemitský islam s jeho bojovnou knihou Korán a zavádza sa výuka Koránu do štátnych škôl. „Už nikdy viac“ ale teraz predsa znova – údajne prehľadnou a ovládateľnou formou? Keďže ako alibi smie platiť „boj proti pravici“? A ako pravicu sa označuje všetko, čo nie je naľavo. Preto sa aj nikdy nehovorí o gulagu, ale iba o holokauste, akoby zamrznutie v kazašskej stepi a cielené vyhladovanie na Ukrajine – v oboch krajinách miliónov ľudí – predsa len nebolo „až také zlé“. Už pred rokmi predpovedali mnohí židovskí a kresťanskí teológovia: Ďalšie prenasledovanie postretne židov a kresťanov spoločne, čo je z perspektívy diabla zmysluplné a dokazuje to jeho teologický bystrozrak. Ako povedal pápež Benedikt VI. v Osvienčime: Chcete vykoreniť Boha Izraela, Boha Starého a Nového zákona, ktorý je, ako vieme, ten istý, na rozdiel od Alaha a mnohých iných bohov, ktorí sa v mnohých náboženstvách ešte dokázali udržať.
K tomu patrí aj vzdávanie úcty Karlovi Marxovi k jeho 200. narodeninám. V jednej jeho básni sa hovorí: „Moja duša, ktorá kedysi patrila Bohu, je teraz určená pre peklo.“ V celom rade jeho spisov možno čítať o premene, ktorou prešiel bez toho, že by sme vedeli, ako k tomu došlo. Odkiaľ tá jeho nenávisť voči Bohu, jeho pohŕdanie stvorením, človekom, prírodou? Aj keď niekto nepozná tieto temné škvrny nenávisti k Bohu v živote tohto človeka, možno predsa približne vedieť, koľko nešťastia Marx svojím učením do sveta priniesol – teror, násilie a nenávisť voči Bohu bez konca. A to všetko sa zdá byť bezvýznamné pre Európu, ktorá vyrástla následkom toho, že Boh sa stal človekom. Ona oslavuje bez začervenania jedného z najhorších nenávistníkov Boha, aký kedy žil, ako veľkú významnú osobnosť svojej histórie? Namiesto toho, aby ho zaradila medzi občanov tohto sveta, ktorých by sme radšej neboli chceli mať medzi sebou. Aké dobré, že Číňania, ktorí ho stále nekriticky uctievajú, teraz jeho nešťastnému rodnému mestu Trier darovali sochu, hoci pod vplyvom marxizmu zažili krutú kultúrnu revolúciu za Mao Cetunga na vlastnom tele predkov. Google píše: Skrze neho bola Čína poznačená násilím, terorom, bezprávím so 45 miliónmi mŕtvych a dostala sa „na pokraj priepasti“.
A ďalší škandál na to hladko nadväzuje: Štvanie väčšiny politikov EÚ proti Maďarsku a Orbánovi, ktorého by chceli tak radi pripútať na vodítko a vodiť podľa pravidiel vládychtivých funkcionárov EÚ s ich „európskymi hodnotami“, ku ktorým nepochybne patrí potrat, aj homosexuálne manželstvo a mnoho technológií a genderového premývania mozgov ľudí, ako aj právo zatracovať všetkých politikov a strany, ktoré nie sú radikálne ľavicové – od prezidenta Trumpa cez poľského prezidenta Andrzeja Dudu až po Orbána v Maďarsku. Maďarom chcú odobrať hlasovacie právo a prirodzene škrtnúť eurofondy, na ktoré majú nárok. Ak Maďari nebudú ľavicový mesianizmus EÚ bezpodmienečne nasledovať, tak ich Brusel musí potrestať! A „MY“ určujeme čo je správne! Akoby sme my túto ideológiu už nepretrpeli! Prirodzene nie sú ani menovaní politici iba svätí a iste robia aj chyby, tak ako ostatní nie sú iba diabli, aj keď sčasti sú pod jeho vplyvom … Ale demokratická férovosť vyzerá inak ako to, čo sa súčasne v Európe odohráva!
Keď sme hlasovali za Európu, nechceli sme ani nový nacistický štát podľa želania niekoľkých večne včerajších, ani stalinizmus a žiadnu krvavočervenú Európu, ale slobodnú Európu, v zmysle humánnej ekológie, ktorú pápež Benedikt XVI. ako „základ slobodného právneho štátu“ tak výrazne načrtol. A ak niekto tento pojem nechápe, nech si pomyslí na ideál správneho chovu kráv s voľným výbehom do prírody a nech na seba aplikuje v tom obsiahnutý sedliacky rozum, potom bude vedieť, že nemusí byť ani kresťanom na to, aby bol uzrozumený s takouto humánno-ekologickou Európou a že stať sa kresťanom, by bolo také dobré pre neho aj pre celú Európu.
