Odôvodnenia zvýšenia ciel sú často absurdné a menia sa. Kanada mala byť pôvodne sankcionovaná za to, že do USA vpúšťa drogu fentanyl a prisťahovalcov. Je to samozrejme pritiahnuté za vlasy, ale Kanadu to podnietilo k sprísneniu ochrany hraníc. Nepomohlo to, pretože Trump je presvedčený, že zahraničné spoločnosti, ktoré úspešne predávajú výrobky do USA, podvádzajú.

Prezident Trump sa totiž zamiloval do myšlienky nahradiť daňové príjmy príjmami z ciel, čím sa pochválil aj vo svojom prejave v Kongrese. Preto by sa EÚ nemala nechať oklamať „spravodlivými“ clami. EÚ, Nemecko a tým aj Slovensko budú zasiahnuté podobne ako susedia USA. Trump už oznámil, že na európske clá odpovie clami v rovnakej výške. Znie to spravodlivo, ale netreba sa nechať oklamať. Trumpove takzvané „recipročné clá“ na európsky dovoz dosiahnu drakonickú úroveň, pretože majú zahŕňať údajné nespravodlivé zaobchádzanie voči USA, ako sú dane z pridanej hodnoty, menové rozdiely a iné netarifné obmedzenia.

Koho clá poškodia?

Trumpove zvýšenia ciel uvrhnú Kanadu a Mexiko do krízy. Rovnaký osud hrozí aj európskemu hospodárstvu. Mexiko bude na Trumpove clá reagovať v nedeľu, povedala prezidentka Sheinbaumová.  Trudeau označil Trumpove clá na kanadský tovar za „veľmi hlúpu vec“.

Trump zavádza drakonické clá, ktorých výhodou je, že ich nemusí schvaľovať Kongres. To mu umožňuje trestať krajiny, ktoré podľa neho poškodzujú USA. Trump svojimi krokmi však porušuje severoamerickú dohodu o voľnom obchode, ktorú sám inicioval, tým, že si vymyslel mimoriadnu situáciu, ktorá mu dáva právo zaviesť clá. Rovnako porušuje pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Clá sa však samozrejme dotknú aj občanov USA. Zdražia iPhony, počítače, autá, ovocie a mnoho ďalšieho. Trumpove clá uvalené  na Kanadu, Mexiko a Čínu môžu mať závažné dôsledky na hospodárstvo USA. Podľa portálu DW môžu priviesť k zvýšeniu daní na domácnosť v USA za rok až o 800 USD, zníženiu hospodárskej produkcie o 0,4 %, strate až 330 000 pracovných miest a zaistí dodatočné príjmy vlády USA ročne vo výške 92 – 106 miliárd USD. Clá pravdepodobne zasiahnu aj americký automobilový priemysel. Akcioví investori už teraz vidia, ako sa ich aktíva kvôli tejto protekcionárskej politike rozplývajú.

Dopad na nemecký automobilový priemysel

Spor Donalda Trumpa o clá núti konať aj automobilový priemysel. Trumpove clá ohrozujú 25 000 pracovných miest. Nemeckí výrobcovia automobilov a ich dodávatelia čelia novým nepriaznivým podmienkam. Podľa štúdie by protekcionistické opatrenia novej americkej vlády mohli viesť k miliardovým stratám, čo sa pochopiteľne dotkne Slovenska aj Česka.

VW kvôli Trumpovým clám aktivoval núdzový plán. Trumpov colný spor s Mexikom by totiž mohol mať „ničivé účinky na automobilový priemysel“, obáva sa Volkswagen. Nemecký výrobca automobilov skúma okamžité opatrenia, aby zabránil možnému prepúšťaniu. Volkswagen prehodnocuje podmienky svojho podnikania v USA v súvislosti s novými clami USA voči Mexiku. „V reakcii na nové clá aktivujeme komplexný pohotovostný plán na ochranu našich podnikov, dodávateľských reťazcov, predajcov a spotrebiteľov,“ oznámila spoločnosť Volkswagen of America v Restone vo Virgínii. Koncern prijíma okamžité opatrenia na zabezpečenie dodávok v USA, kým prehodnotí potrebné úpravy výroby a dovozu. Cieľom je zachovať čo najviac pracovných miest. VW prevádzkuje veľký závod v mexickom meste Puebla, ktorý vyrába aj modely pre americký trh. VW vyrába ďalšie americké modely priamo v USA vo svojom závode v Chattanooge, ale získava tam aj komponenty z Mexika, na ktoré sa teraz tiež vzťahujú clá. Obáva sa „ničivých účinkov ciel na automobilový priemysel“. Zároveň VW apeluje na Trumpa, aby opatrenia stiahol. „Vyzývame vládu USA, aby prehodnotila svoje rozhodnutie o zavedení ciel, ktoré už teraz ovplyvňujú americké pracovné miesta, hospodársky rast a rodiny v celej krajine.“   Clá by mali „zničujúci vplyv na automobilový priemysel“ a poškodili by amerických maloobchodníkov, ako aj tamojších zákazníkov.

Tvrdá reakcia Číny

Čínske veľvyslanectvo v USA v stredu zopakovalo sľub Pekingu, že bude bojovať až do konca v reakcii na to, že americký prezident Donald Trump uvalil na pekinské výrobky 20 % clo.  Trump zdvojnásobil 10 % clo, ktoré minulý mesiac zaviedol na Čínu, po dlhom utorňajšom prejave v Kongrese, čo podľa neho mohlo spôsobiť „malé rozrušenie“. Čína čelí Trumpovej colnej ofenzíve poľnohospodárskymi clami a rozšírením sankcií. „Ak USA chcú vojnu, či už ide o colnú vojnu, obchodnú vojnu alebo akýkoľvek iný typ vojny, sme pripravení bojovať až do konca,“ uviedlo čínske veľvyslanectvo na X s odvolaním sa na ministerstvo zahraničných vecí krajiny. Peking odpovedal až 15 % clami na širokú škálu kľúčových poľnohospodárskych výrobkov USA vrátane kuracieho mäsa, bravčového mäsa, sóje a hovädzieho mäsa. Takisto zaradil ďalších 10 amerických spoločností na svoj zoznam subjektov, ktorým zakazuje podieľať sa na dovozných alebo vývozných aktivitách súvisiacich s Čínou a realizovať nové investície v USA.  „Zastrašovanie nás nevystraší. Zastrašovanie na nás nezaberá. Nátlak alebo hrozby nie sú správnym spôsobom rokovania s Čínou,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí.  Čínske clá nadobudnú účinnosť budúci pondelok, zatiaľ čo Trumpovo zvýšenie poplatkov začalo platiť od utorka.

Obchodná vojna pokračuje: Čína ohlásili clá na americké uhlie, skvapalnený plyn, ropu a vozidlá

Peking sa tiež ohradil voči Trumpovmu tvrdeniu, že dôvodom zvýšenia ciel je účasť Číny na fentanylovej kríze.  USA obvinili čínske korporácie z dodávok pre skupiny zapojené do výroby tejto drogy, ktorá je zodpovedná za najviac úmrtí na predávkovanie opiátmi v USA.  Peking reagoval vyhlásením, že fentanylová kríza je „chabou zámienkou na zvýšenie amerických ciel na čínsky dovoz“. USA sú sami zodpovedné za krízu vnútri svojich hraníc, uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí a dodalo, že podniklo „rázne kroky“ na pomoc Washingtonu pri riešení tohto problému. „Trestali nás za to, že sme im pomáhali,“ povedal Peking.

Dohody jednoducho neplatia

Kanadu, Spojené štáty americké a Mexiko spájala do zóny voľného obchodu Severoamerická dohoda o voľnom obchode (angl. North American Free Trade Agreement, skratka NAFTA), ktorú nahradila Dohoda medzi USA, Mexikom a Kanadou (USMCA). Tá nadobudla platnosť 1. júla 2020. Od utorka podliehajú dodávky z Kanady a Mexika do USA dovoznému clu vo výške 25 %, zatiaľ čo kanadská ropa a plyn podliehajú 10 % clu. Trump zdvojnásobil existujúce sankčné clá voči Číne z desiatich na 20 %. Plánuje sa celý rad ďalších taríf.

Trumpov minister obchodu Howard Lutnick však signalizoval ochotu rokovať, aspoň pokiaľ ide o Mexiko a Kanadu. „Myslím si, že sa s nimi na niečom dohodneme“. Uviedol, že by sa chcel „posunúť smerom ku Kanaďanom a Mexičanom, ale nie úplne“. Medzitým prezidentka Mexika Claudia Sheinbaumová oznámila odvetné clá a ďalšie opatrenia v reakcii na clá USA.

Urovnanie sporov v rámci WTO je v nedohľadne

Môžu byť USA potrestané za porušenie obchodných zákonov? Americký prezident Donald Trump sa od svojho nástupu do funkcie vyhráža vysokými dovoznými clami a začína ich aktívne uplatňovať. Odborníci tvrdia, že porušuje existujúce obchodné dohody. Obchodné spory pritom spadajú pod medzinárodné právo a zvyčajne ich rieši Svetová obchodná organizácia (WTO) so sídlom v Ženeve vo Švajčiarsku. „A práve tu sa začína problém s prípravou právnej reakcie na  obchodné kroky Trumpa,“ hovorí Jürgen Matthes z Inštitútu pre nemecké hospodárstvo (IW) v Kolíne nad Rýnom. „Trump svojimi clami porušuje existujúce obchodné právo. A ďalšie opatrenia, ktoré oznámil voči Číne, EÚ a ďalším krajinám, by tiež porušovali medzinárodné obchodné právo. Zdá sa však, že ho to veľmi netrápi,“ uviedol Matthes. Čína napríklad podala sťažnosť na WTO bezprostredne po tom, ako Trumpova administratíva uvalila dodatočnú 10 % daň na všetok tovar z tejto ázijskej veľmoci, ktorý vstupuje do USA.

Ukrajina hrozí, že zažaluje Poľsko a EÚ vo WTO za obilné embargo

Matthes však priznal, že právne námietky pred obchodným orgánom v súčasnosti nikam nevedú, hoci sú „dôležité a potrebné na udržanie medzinárodného obchodného systému“. Tvrdí, že je „veľmi pravdepodobné“, že arbitrážny panel WTO by rozhodol o nezákonnosti amerických ciel. Potom by sa však Trumpova administratíva proti tomuto rozhodnutiu odvolala na odvolací orgán WTO, ktorý je už roky nefunkčný. Systém urovnávania sporov WTO bol kedysi označovaný za jej „korunovačný klenot“, ale odkedy prvá Trumpova administratíva trvajúca na reforme WTO v roku 2019 zablokovala vymenovanie dvoch sudcov odvolacieho orgánu, uviazol v neistote a je v podstate nefunkčný. Bidenova administratíva to nezvrátila, pretože tiež chcela reformu riešenia sporov WTO na yáklade požiadaviek USA. „Keďže odvolací orgán už neexistuje, nebude existovať žiadne právne záväzné rozhodnutie proti USA,“ povedal Matthes. „A aj keby nejaké bolo, za Trumpa by sa ním USA pravdepodobne neriadili.“

V roku 2018 Donald Trump prinútil Mexiko a Kanadu uzavrieť už spomenutú obchodnú dohodu USMCA, ktorú teraz ignoruje. Claussen sa domnieva, že Donald Trump rád používa clá ako zbraň, pretože ich môže „tak ľahko, bez súhlasu Kongresu, zaviesť“. Samotné clá ho zaujímajú menej ako ich hodnota ako páky v obchodných rokovaniach. Kanada a Mexiko už majú priamu skúsenosť s používaním colných hrozieb Donalda Trumpa. Vo februári na nich boli uvalené sankčné clá, aby sa o niekoľko dní neskôr z Washingtonu dozvedeli, že sa odkladajú o 30 dní. A o niekoľko dní neskôr Trump opäť náhle zaviedol vyššie clá na dovoz ocele a hliníka z týchto dvoch krajín, predtým ako oznámil, že odložené všeobecné clá na kanadský a mexický tovar predsa len začnú platiť začiatkom marca. Podľa odborníka Jürgena Matthesa „vytváranie neistoty a neustále nové hrozby“ sú jedným zo „základných princípov“ konania Donalda Trumpa, ktorý sa snaží získať moc a vplyv na zahraničné vlády a domáci priemysel, aby boli ochotnejšie rokovať.

Európske krajiny, najmä Nemecko ako silná exportná krajina, medzitým diskutujú o tom, aké možnosti im zostanú, ak Trump uvalí clá na ich priemysel. Európska komisia už oznámila protiopatrenia bez uvedenia podrobností. Matthes dúfa, že sa predtým dosiahne nejaká dohoda, možno prostredníctvom zvýšeného európskeho nákupu amerických zbraní alebo iného tovaru vyrábaného v USA. „Obchodná vojna škodí všetkým,“ povedal, ale dodal: „Nesmieme však prijať všetko.“