Politika je spravidla viacdimenzionálny fenomén. Ak má byť úspešná, tak vo všeobecnosti si vyžaduje schopnosť chápať architektúru súvislostí, mať prehľad o zúčastnených aktéroch, ich význame a záujmoch a musí byť realizovaná so zmyslom pre politickú realitu. Okrem toho musí brať do úvahy spleť mocenských siločiar ako aj formálne a neformálne mocenské štruktúry operujúce v priestore.

Už len o správnom načasovaní tohto pokusu môžu oprávnene existovať dosť vážne pochybnosti. Predčasné voľby do NR SR sa konali 30.09.2023. Z uvedeného vyplýva, že strany vládnej koalície sú pri moci necelých 16 mesiacov. Predčasné voľby boli dôsledkom neschopnosti Matoviča kompetentne riadiť štát ako aj všeobecného znechutenia veľkej časti obyvateľov Slovenska so spôsobu, akým predchádzajúca vláda moc v štáte vykonávala.

Dopyt po zmene tu však bol už oveľa skôr.

Bol manifestovaný v referende, kde sa podstatná časť spoločnosti vyslovila za to, aby došlo k výmene na najvyšších priečkach štátnej administratívy. Samotné voľby sa konali so značným oneskorením keďže bývalá prezidentka Zuzana Čaputová na hulváta ignorovala vôľu Slovákov vyjadrenú v referende, robila obštrukcie a umelo sa snažila udržať pri moci starú vládu čo najdlhšie sa len dalo.

Dnes je situácia odlišná. Štát je riadený pomerne kompetentne, vláda má dokázateľne pozitívne výsledky a údajná nespokojnosť obyvateľov Slovenska ako dôvod povaliť úradujúcu vládu je viac zbožným želaním opozičných politikov ako objektívnou realitou. Jediným dôvodom na predčasné voľby je v tejto chvíli iba neschopnosť opozičných politikov, špeciálne PS, KDH a SaS vnímať dôvody, pre ktoré došlo k pádu vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a progresívneho Ľudovíta Ódora ako aj ich neschopnosť rešpektovať výsledok demokratických parlamentných volieb.

Opoziční politici na Slovensku si zamieňajú svoje súkromné želania vrátiť sa do vládnych postov s tým čo si želá väčšina obyvateľov a oprávnených voličov na Slovensku. Ak na to pôjdeme cez čísla výsledok bude nasledovný. Slovensko má cca. 5,3 mil. obyvateľov a približne 4 milióny oprávnených voličov. Aj keby sme hneď pripustili, že na námestí v Bratislave sa naposledy stretlo okolo 15.000 ľudí (čo je minimálne diskutabilné) fanatických prívržencov opozície tak tento počet nepredstavuje relevantnú vzorku, na základe ktorej je možné robiť kvalifikované závery ohľadne toho, či si obyvateľstvo želá predčasné voľby a výmenu kabinetu.

Strany súčasnej politickej opozície na Slovensku reprezentovanej stranami PS, KDH a SaS boli vo voľbách do NR SR z roku 2023 neúspešné, nakoľko to čo vedeli ako agendu ponúknuť pre ľudí na Slovensku nebolo dostatočne atraktívne a na tom sa toho ani po necelom roku a pol veľa nezmenilo.

Predstavitelia opozičných strán sú pod tlakom vlastných mocenských ambícií, ale aj očakávaní svojich politických investorov. Je tu vážna hrozba, že Šimečka, Majerský a Gröhling upadnú do nemilosti a ich politickí investori si začnú hľadať perspektívnejšie alternatívy ako svoje politické a hlavne ekonomické záujmy obslúžiť. Z tohto dôvodu potrebujú vykázať aspoň nejakú činnosť a preto vymysleli sériu pseudodôvodov, ktoré majú byť základom pre pokus odvolať premiéra, spôsobiť pád vlády a vyvolať predčasné voľby.

Panický strach z toho, že lídri opozície definitívne upadnú do nemilosti ich priviedol na „spásonosnú“ myšlienku, že by bolo vhodné prezentovať všeobecnú jednotu, dokonca aj s mimoparlamentnými stranami, ktoré sa radia k politickej opozícii. Podali pomocnú ruku a strčili nohu do dverí výťahu k moci, aby umožnili nastúpiť aj úpadkovým politikom ako Jaroslav Naď, skrachovanec Galko a bývalý protagonista pouličnej iniciatívy „Za slušné Slovensko“ Juraj Šeliga.

Či je celý tento nápad s odvolávaním premiéra Fica v réžii opozície „demokratických“ strán ako to o sebe s obľubou zvyknú tvrdiť, dielom a produktom úvah bláznivého Matoviča ponoreného v bažine svojich psychopatických myšlienok, alebo niekoho iného je v tejto chvíli irelevantné.

Podstatné je, že už len prítomnosť Matoviča a jeho skupinky je prejavom politického zúfalstva. Matovič svojou politikou dokonale kontaminoval politický priestor. Neprejavil schopnosť kompetentne riadiť štát. V úlohe predsedu vlády fatálne zlyhal. Viacerí si ešte stále pamätáme na jeho 2 hodinové tlačovky, kde sa utápal v mikromanažmente, organizoval nenávidené a úplne nezmyselné celoplošné testovanie, ktoré našu krajinu stálo približne 700.000.000 Eur a na konci dňa sme sa nič podstatné nedozvedeli. V pomerne živej pamäti sú aj jeho konflikty s bývalým predsedom SaS Richardom Sulíkom. To sa ešte nebavíme o tom ako hlavného hygienika Mikasa používal vo funkcii figového listu keď aj s Boh vie kým na tom svojom podarenom konzíliu odborníkov vymýšľali čo ešte by mohli zakázať a ako by ešte ľuďom vedeli znepríjemniť život.

Akýkoľvek návrat Igora Matoviča k moci, a to v akejkoľvek podobe, je vyložene nežiaduci. Matovič vzhľadom na štýl svojho pôsobenia v slovenskej politike, kedy ako premiér zlyhal a ani ako minister financií nebol úspešný, bol krátko po voľbách aj samotnou opozíciou uvrhnutý do politickej izolácie pričom kolorit práce parlamentu už len sem tam narušovali jeho obsedantné snahy o zaujatie pozornosti plus excesy jeho straníckeho kolegu a ďalšieho politického zúfalca, ako si z neho robia jeho kolegovia poslanci srandu, prof. Pročka.

Matovičov vplyv na chod štátu v rokoch 2020-2023 bol vyložene toxický a škodlivý.

Jeho spoluzodpovednosť za to, ako ľudom na Slovensku prakticky zničil 3 a pol roka života tým, že zavádzal opatrenia, ktoré mali negatívny vplyv na rodiny, deti a podnikanie ich rodičov v segmente hotelov, reštaurácií a kaviarní sú dostatočným dôvodom neťahať ho z politického záhrobia a politicky ho reaktivovať.

Ak chce opozícia PS, SaS, KDH znova prizvať k vládnutiu Igora Matoviča, je to len ďalší dôkaz, že si nezaslúži na Slovensku vládnuť.

Prečítajte si tiež

• Budú predčasné voľby? Fico sa vyjadril
• “A bude tu bordel!” Fico reaguje na opozičný návrh na jeho odvolávanie
• Najnovší mediálny ťah opozície mal pravdepodobne ambíciu plniť niekoľko funkcií súčasne