Anastasiya Kuzmina (rodená Šipulinová, *28. august 1984, Ťumeň) je úspešná slovenská biatlonistka ruského pôvodu, ktorá pred začiatkom reprezentovania Slovenska súťažila za Rusko. Patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského športu a počas svojej kariéry dosiahla množstvo výnimočných úspechov.

Je majsterkou sveta v šprinte na 7,5 km a na zimných olympijských hrách získala celkovo šesť medailí — tri zlaté a tri strieborné. Na olympiáde vo Vancouveri 2010 triumfovala v šprinte a pridala aj striebro v stíhacích pretekoch. Svoje prvenstvo v šprinte obhájila aj na hrách v Soči 2014. Mimoriadne úspešná bola aj v roku 2018 v Pchjongčchangu, kde získala zlato v pretekoch s hromadným štartom a dve strieborné medaily.

Úspechy zaznamenala aj na majstrovstvách sveta, kde postupne získala striebro, bronz a napokon aj zlato v roku 2019, čím uzavrela svoju zbierku medailí z vrcholných podujatí.

Narodila sa v Rusku, no od roku 2008 reprezentuje Slovensko a žije v Banskej Bystrici. Je vydatá za Daniela Kuzmina, bývalého reprezentanta v behu na lyžiach, s ktorým má dve deti. Okrem športu sa venuje rodine, ovláda viacero jazykov a pôsobí aj vo Vojenskom športovom centre Dukla. Po ukončení kariéry naznačila návrat k biatlonu, ktorý oficiálne oznámila v roku 2023.

Pchjongčchang 2009

Na majstrovstvách sveta v Pchjongčchangu v roku 2009 dosiahla Anastasiya Kuzmina viacero kvalitných umiestnení. V šprinte na 7,5 km obsadila 7. miesto, v stíhacích pretekoch skončila 17. a vo vytrvalostných pretekoch 29. miesto. Súťažila aj v štafetách, kde slovenský tím obsadil 10. miesto v zmiešanej štafete a 13. miesto v ženskej štafete.

Najväčší úspech dosiahla v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km, kde získala striebornú medailu. Išlo o jej prvé pódiové umiestnenie na takomto podujatí a zároveň jeden z najväčších úspechov slovenského biatlonu.

Chanty-Mansijsk 2011

Na majstrovstvách sveta v roku 2011 získala bronzovú medailu v šprinte na 7,5 km. Okrem toho sa vo viacerých disciplínach umiestnila v prvej desiatke – v stíhacích pretekoch bola siedma, vo vytrvalostných deviata a v pretekoch s hromadným štartom desiata.

Zúčastnila sa aj štafiet, kde slovenský tím obsadil 7. miesto v ženskej štafete a 12. miesto v zmiešanej štafete.

Ruhpolding 2012

Na majstrovstvách sveta v Ruhpoldingu dosiahla najlepší individuálny výsledok v pretekoch s hromadným štartom, kde skončila na 8. mieste. V šprinte aj vo vytrvalostných pretekoch sa umiestnila na 10. mieste, no v stíhacích pretekoch klesla na 19. priečku.

V štafetách pomohla slovenskému tímu k 8. miestu v ženskej štafete a k 7. miestu v zmiešanej štafete.

Nové Město na Moravě 2013

Na majstrovstvách sveta v roku 2013 začala 17. miestom v šprinte. V stíhacích pretekoch sa zlepšila na 14. miesto. Najbližšie k medaile bola vo vytrvalostných pretekoch, kde jej tesne ušlo pódiové umiestnenie a skončila štvrtá.

V štafetách sa slovenskému tímu darilo – v ženskej štafete obsadili 8. miesto a v zmiešanej štafete 7. miesto, pričom tesne porazili USA.

Vancouver 2010

Na začiatku roka 2010 utrpela Anastasiya Kuzmina zranenie ruky, kvôli ktorému musela vynechať časť sezóny. Napriek tomu sa na zimných olympijských hrách vo Vancouveri predstavila vo výbornej forme.

V šprinte na 7,5 km získala zlatú medailu, ktorá bola historicky prvým zlatom pre Slovensko na zimných olympijských hrách. Okrem toho vybojovala aj striebro v stíhacích pretekoch na 10 km. V ďalších disciplínach sa už neumiestnila na popredných priečkach, no aj tak patrila medzi najúspešnejších biatlonistov hier.

Soči 2014

Pred olympiádou v Soči bola súčasťou oficiálneho tímu Slovenska a očakávania boli vysoké. V šprinte na 7,5 km ich naplnila, keď získala zlatú medailu s výrazným náskokom. Stala sa tak prvou ženou v histórii biatlonu, ktorá dokázala obhájiť olympijské zlato v individuálnej disciplíne.

V stíhacích pretekoch síce bojovala o medailu, no napokon skončila šiesta. V ostatných disciplínach sa jej už tak nedarilo, no aj napriek tomu potvrdila svoju pozíciu medzi svetovou elitou.

Pchjongčchang 2018

Sezónu pred olympiádou mala veľmi úspešnú a patrila medzi favoritky. V šprinte sa jej však nedarilo podľa predstáv a obsadila 13. miesto.

V stíhacích pretekoch predviedla výborný výkon a získala striebornú medailu. Ďalšie striebro pridala vo vytrvalostných pretekoch na 15 km. Najväčší úspech dosiahla v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km, kde získala zlatú medailu.

Miláno/Cortina 2026

V roku 2026 si vybojovala účasť na ďalších zimných olympijských hrách. V prípravných pretekoch dosiahla najlepší výsledok v šprinte, kde skončila na 36. mieste.