Alarmujúci signál pre vládu, Slovensko má podľa rozpočtovej rady najhorší rating za posledných 20 rokov

Pri pohľade na priemerný ratingový ukazovateľ, ktorý kombinuje hodnotenia agentúr S&P, Moody’s a Fitch vrátane ich výhľadov, sa podľa analytičky ukazuje, že Slovensko sa nachádza na najnižšej úrovni od rokov 2004 až 2005. Kým v prvých rokoch po vstupe do EÚ krajina profitovala z reforiem, členstva v NATO a eurozóne, prílevu zahraničných investícií a rastúcej dôvery finančných trhov, v posledných rokoch sa tento príbeh obrátil. Pandémia, vojna na Ukrajine a inflačná kríza síce zasiahli celú Európu, no podľa analýzy odhalili aj dlhodobo neriešené slabiny slovenskej ekonomiky. Medzi ne patria predovšetkým zhoršujúci sa stav verejných financií, nízky rastový potenciál, slabšia konkurencieschopnosť a zhoršujúce sa inštitucionálne prostredie.

Zaujímavé pritom podľa analytičky je, že k zhoršovaniu ratingu dochádza napriek tomu, že vláda v posledných rokoch prijala tri konsolidačné balíčky. Ratingové agentúry však nehodnotia iba objem prijatých opatrení, ale aj ich kvalitu, dôveryhodnosť a schopnosť stabilizovať verejné financie bez poškodenia budúceho ekonomického rastu.

Prvá pristúpila k zníženiu ratingu agentúra Fitch, ktorá v decembri 2023 znížila hodnotenie Slovenska z úrovne A na A-. Dôvodom boli zhoršujúce sa verejné financie, rastúci dlh a nedostatočne presvedčivý plán ich ozdravenia. O rok neskôr nasledovala agentúra Moody’s, ktorá upozornila nielen na slabú fiškálnu situáciu, ale aj na politické a inštitucionálne riziká. Agentúra S&P síce postupovala opatrnejšie, no aj ona napokon pristúpila k zníženiu ratingu a poukázala na nedostatočný pokrok v konsolidácii, rastúce výdavky štátu, slabší ekonomický rast či zhoršujúce sa podnikateľské prostredie.

Analýza rozpočtovej rady upozorňuje, že problém Slovenska už dávno nespočíva iba vo výške deficitu a verejného dlhu. Ratingové agentúry čoraz intenzívnejšie sledujú aj kvalitu inštitúcií, predvídateľnosť hospodárskej politiky, právny štát či schopnosť krajiny vytvárať podmienky pre budúci rast. „Agentúry nehodnotia len tabuľku s deficitom a dlhom. Pozerajú sa aj na to, či krajina pôsobí dôveryhodne, predvídateľne a schopne riešiť svoje problémy,“ uvádza Zuzana Múčka.

Významným problémom zostávajú aj slabé rastové vyhliadky ekonomiky. Slovensko je stále výrazne závislé od priemyslu a automobilového sektora, pričom krajine chýbajú nové investičné impulzy. Kritika smeruje aj k štruktúre konsolidačných opatrení, ktoré podľa analýzy zvyšujú daňové zaťaženie práce a podnikania, komplikujú daňový systém a oslabujú atraktivitu krajiny pre investorov.

V rámci Európskej únie sa Slovensko dnes nachádza pod priemerom. Rating krajiny je približne na úrovni Chorvátska, Poľska či Lotyšska, pričom priemer EÚ aj eurozóny je zhruba o dva stupne vyšší. Ešte výraznejšie zaostávanie vidno pri porovnaní s Českou republikou, ktorá si dlhodobo udržiava stabilnejšie a vyššie hodnotenie. Pri pohľade na krajiny strednej a východnej Európy sa Slovensko zaraďuje do priemeru, no s jedným z najhorších trendov v regióne. Kým krajiny ako Estónsko, Slovinsko či Česko dokázali posilniť svoju dôveryhodnosť a zlepšiť ratingové hodnotenia, Slovensko od roku 2012 stratilo takmer dva ratingové stupne. Podľa autorky analýzy ide o najvýraznejší pokles v regióne, zatiaľ čo priemer krajín strednej a východnej Európy sa za rovnaké obdobie zlepšil.

Pokračovanie negatívneho trendu by mohlo mať podľa analytičky citeľné dôsledky. Ak by Slovensko prišlo aj o ratingové pásmo „A“, zvýšili by sa náklady na financovanie štátneho dlhu a mohol by klesnúť záujem investorov o slovenské dlhopisy. Krajina by sa zároveň mohla dostať mimo niektorých významných investičných indexov, čo by automaticky znížilo dopyt po jej cenných papieroch.

Napriek nepriaznivému vývoju autorka analýzy zdôrazňuje, že zhoršovanie ratingu nie je nevyhnutné. Podmienkou obratu však bude dôveryhodná konsolidácia verejných financií, posilnenie konkurencieschopnosti ekonomiky, vytváranie priaznivejšieho podnikateľského prostredia a zlepšenie fungovania štátnych inštitúcií. Slovensko totiž podľa analýzy dnes vo väčšej miere ťaží z dôvery vybudovanej v minulosti, najmä vďaka členstvu v eurozóne, než zo svojej aktuálnej ekonomickej výkonnosti. Práve euro zostáva jedným z posledných významných faktorov, ktoré krajine pomáhajú udržiavať dôveru finančných trhov. Bez zásadnejších zmien v hospodárskej politike, kvalite inštitúcií a podpore ekonomického rastu však podľa analytičky nemožno očakávať, že sa rating Slovenska v dohľadnom čase opäť vydá rastovým smerom.