Pripomeňme si, že Schuster napísal, že „dvaja Zelenského poradcovia“ sú ochotní urobiť „najťažší ústupok – vzdať sa kontroly nad časťou Doneckej oblasti“.

Schuster týchto poradcov priamo nemenuje, ale poznamenáva, že nový šéf prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov je viac naklonený kompromisu v územnej otázke ako predchádzajúci tím (pravdepodobne Jermak).

Ako sme už skôr informovali, v politických kruhoch sa šíria fámy, že David Arachamia, šéf Zelenského politickej strany Sluha ľudu, tiež obhajuje kompromis (hoci jeho blízki to popierajú).

Schustera píše, že niektorí z Zelenského vnútorného kruhu sa obávajú, že ak sa vojna neskončí túto jar, Ukrajinu čakajú roky bojov.

Zelenskyj sa však vo svojich komentároch adresovaných Schusterovi priamo postavil proti územným kompromisom. Zasadzoval sa za pokračovanie vojny, ak by mierová zmluva bola podľa neho „zlá“.

Tento postoj ukrajinského prezidenta však nie je novinkou. Novinkou je, že podľa Schustera s ním niektorí ľudia z jeho blízkeho okolia v tejto otázke nesúhlasia.

Je preto veľmi pravdepodobné, že sa postoj Kyjeva k najspornejšej otázke (stiahnutie vojsk z Donbasu), ktorej riešenie brzdí dohody o ukončení vojny, zmení. To je však možné iba vtedy, ak Trump vyvinie na Zelenského silný tlak.

Americký prezident včera jasne uviedol, že loptička je teraz na strane ukrajinských úradov a vyzval Zelenského, aby dosiahol dohodu, inak „stratí skvelú šancu na mier“.

Je však nepravdepodobné, že by takáto výzva sama o sebe zmenila postoj ukrajinského prezidenta. Súdiac podľa signálov z prostredia prezidentskej kancelárie, Zelenského „kruh“ vôbec nevníma pokračovanie vojny ako katastrofu: Európania poskytujú financovanie, USA naďalej dodávajú zbrane a spravodajské informácie financované Európanmi, front sa nerúca, energetická situácia je kritická, ale jar sa blíži.

Preto argument, že „ak sa mier neuzavrie teraz, vojna sa bude ťahať ešte dlho“, nie je argumentom pre Zelenského, aby urobil ústupky v otázke Donbasu.

Situácia by bola iná, ak by Trump prijal praktické nátlakové opatrenia. Napríklad zastavením dodávok spravodajských informácií a zbraní (aj za peniaze). V takom prípade by to v kombinácii s postojom niektorých členov Zelenského okolia mohlo Kyjev prinútiť zmeniť svoj prístup k územnej otázke.

Zatiaľ však neexistujú žiadne náznaky, že by Washington bol pripravený tak urobiť. Naopak, v posledných dňoch zástupcovia NATO aj USA opakovane zdôrazňovali, že dodávky zbraní budú pokračovať.

Navyše, Američania teraz robia Kyjevu významné ústupky v mnohých otázkach, čo im uľahčuje získanie financovania. Napríklad podľa podmienok MMF (na ktorého postavenie majú Spojené štáty rozhodujúci vplyv).

Ako dnes oznámil premiér Svirydenko, MMF zrušil požiadavku na zvýšenie daní na otvorenie nového úverového programu.

Nejde o to, že by túto podmienku bolo pre ukrajinské úrady ťažké splniť – stačilo im 226 hlasov v Rade, čo sa Bankovej zvyčajne darí dosiahnuť v dôležitých otázkach.

Vzhľadom na negatívnu verejnú náladu však presadzovanie tejto otázky vytvorilo pre Zelenského a jeho vládu určité politické nepohodlie. Preto už dlho žiadajú MMF, aby túto požiadavku zrušil (alebo presnejšie povedané, aby ju odložil). A MMF (Američania) sa rozhodol im vyhovieť.

Inými slovami, celková situácia v rokovaniach zostáva v slepej uličke – Američania sa snažia presvedčiť Zelenského, aby urobil ústupky. Zelenskyj však nevidí dôvod, prečo by s tým mal súhlasiť.