Na tom, ako mimovládka aj na stránkach denník N interpretovala výsledky výskumu vidieť, že aj tieto ich interpretácie boli vyprodukované len ako cielená propaganda, nie ako závery z ktorých by sa mainstreamové média mali poučiť.

Situácia samozrejme, do tohto pre mainstream priam katastrofálneho bodu, dozrievala už dlhšie. Napríklad prieskum o dôvere občanov v médiá ukazuje, že táto dôvera každý rok klesá a v roku 2023 médiám (tu treba chápať – mainstreamovým médiám) dôverovalo na Slovensku iba 27 % občanov (v roku 2022 to bolo 26 %). Teda týmto médiám už dôverovala iba štvrtina občanov a som si istý, že na budúci rok to bude zase menej.

Čo teda ukázal výskum a akým spôsobom ho správne interpretovať

Výskum v podstate zisťoval komu, či mainstreamovým médiám alebo nezávislým médiám, ľudia dôverujú viac.

Do vzorky mainstreamových médií zaradili najvplyvnejšie médiá z tejto strany spektra – denník N, Sme a Aktuality. Do vzorky alternatívnych médií zaradil Hlavné správy, Hlavný denník a tlačený mesačník Extra plus.

Výskumníci z mimovládky Transparency International sa rozhodli dôveru v médiá otestovať na 5-tich pre mainstream dôležitých témach, pri ktorých vznikli medzi jednotlivými interpretáciami reality najväčšie rozdiely. Tieto témy označili ako témy korupcie a právneho štátu.

Tieto témy, respektíve dôvera občanov v mainstream pri pokrývaní týchto tém, je preň mimoriadne dôležitá a to z viacerých dôvodov. Hlavným cieľom mainstreamu nie je informovať ale ovplyvňovať. Ak vám raz ľudia neveria, neviete ich ovplyvňovať efektívne. Neviete ich manipulovať tam kam potrebujete a tým pádom neviete modulovať ich politické názory.

V tabuľke si pozrite o ktoré témy išlo a ktorej verzii občania Slovenska dôverujú viac. Červenou je vyznačená dôvera vo verziu predkladanú hlavne nezávislými médiami, modrou dôvera vyjadrená vo verziu predkladanú mainstreamom a sivou sú tí, ktorí sa nevedeli vyjadriť.

Ako vidíte z grafov, vo všetkých dotazovaných témach sa verejnosť prikláňa viac k verzii, ktorú prinášali hlavne nezávislé médiá (vo výskume nazývané alternatívne) a to vo väčšine prípadov veľmi výrazne. Tento výsledok je pre mainstream samozrejme mimoriadne nepríjemný. Takýto výsledok jednoznačne vypovedá o tom, že ľudia mainstreamovým médiám neveria. Zatiaľ ich ešte čítajú, ale neveria im.

Pritom všetky tieto témy omnoho viac pokrývali mainstreamové média ako nezávislé. Ukazuje to nasledovný graf.

Z neho vyplýva, že pri väčšine tém mainstreamové médiá vyprodukovali násobne viac článkov ako nezávislé médiá. Je to pochopiteľné. Nezávislé médiá majú malé redakcie a nedokážu jednotlivé témy pokryť tak ako by si predstavovali. Napriek tejto prevahe mainstreamu v kvantite, mu to však nepomohlo. Čitatelia mu neuverili.

Jediný prípad, kde nezávislé médiá dokázali vyprodukovať viac článkov ako mainstream bola kauza mileneckého vzťahu Moniky Tódovej a Pamely Záleskej. Avšak nestalo sa tak kvôli tomu, že by nezávislé médiá vyprodukovali k tejto téme viac článkov ako k iným sledovaným témam. Práve naopak bolo to menej ako zvyčajne. Dôvodom bolo, že mainstream k tejto téme nevyprodukoval skoro nič, pritom pri iných kauzách dokázal vyprodukovať 600 – 700 i viac článkov. Pri kauze mileneckého vzťahu novinárky a sudkyne to bolo iba 10 – 40 článkov. Stalo sa tak kvôli tomu, aby kauzu takpovediac stiahol z obehu, aby sa medzi ľuďmi nešírila. A aj toto veľmi pekne ilustruje, ako mainstream deformuje verejnú mienku, zavádza občanov ale hlavne svojich čitateľov a stráca kvôli tomu dôveru.

Tým sa už dostávame k výsledkom prieskumu

Základný poznatok z výskumu je ten, že mainstreamu ľudia neveria. Základné dôvody prečo je to tak sú, že mainstreamoví novinári klamu, zavádzajú, zatajujú skutočnosti, manipulujú témy, dezinpretujú fakty atď.

Dnešné mainstreamové médiá, na rozdiel od nezávislých, nemajú za cieľ ľudí informovať ale manipulovať. Aj jednoduchší konzument ich spravodajstva to cíti a stáva sa voči nim podozrievavý.

Dnešné mainstreamové médiá nemajú za cieľ zrkadliť realitu, ale niekoho poraziť, niekoho zničiť, niekoho podporiť a podobne. Do verejného priestoru vstupujú ako politické a ideologické úderky ich blízkych strán a ideologických hnutí.

Nebudeme tu však podrobne analyzovať nedostatky mainstreamových médií, ktoré ich takpovediac likvidujú a ktoré ich urobili natoľko nedôveryhodnými, že ich vplyv napriek ich vysokej návštevnosti sa stáva stále menej dôležitý.

Analýzu a nápravu si musia urobiť v prvom rade oni sami. Zo záverov, ktoré zatiaľ na základe tohto prieskumu urobili však vidieť, že toho nie sú schopné a preto je ich označenie ako dezinformačné plne na mieste.

Za úbohý stav dôveryhodnosti mainstreamu robia autori štúdie zodpovedné práve nezávislé médiá. Tvrdia napríklad, že nezávislé médiá sa do výraznej miery podieľajú na nahlodávaní dôvery v právny štát. Pričom samotný prieskum im ukazuje, že je to presne naopak, že dôveru v právny štát spolu s dôverou v seba likvidujú práve mainstreamové médiá.

Tiež nezávislé médiá kritizujú, a to sa fakt už nechce jednému veriť, že nedodržiavajú základné štandardy žurnalistiky ako je vyváženosť spravodajstva, nestrannosť či overovanie faktov. Tak nech sa idú pozrieť napríklad k nám, na Hlavné správy, ako máme pokrytú vojnu na Ukrajine, vojnu v Gaze, alebo iné témy, kde nájdu názory zo všetkých strán týchto konfliktov a následne nech sa pozrú, čo sa čitateľ dočíta v mainstreame.

Alebo kritizujú nezávislé médiá, že neprichádzali s vlastnými informáciami v jednotlivých kauzách ale boli odkázané na informácie, ktoré priniesol mainstream. Neviem čo je na tom čudné, keď priamo vo vysvetľujúcich článkoch sami píšu, že nezávislé médiá majú oproti nim minimálne redakcie pozostávajúce často len z pár ľudí.

Prečo majú nezávislé médiá malé redakcie? Na to je jednoduchá odpoveď: koordinovaná skupina mainstreamových novinárov (pre ktorých sú nezávisle médiá konkurenciou), mimovládkarov a niektorých politikov systematicky pracovali na tom, aby zničili meno a reputáciu nezávislých médií. Vypínali ich, vytvárali zoznamy, ako napríklad zoznam konšpirátori, na ktorom sú všetky pre nich konkurenčné projekty (aj tie, ktoré vo výskume tvorili reprezentatívnu vzorku), ktoré sú názorovo odlišné. Mainstreamu sa podarilo zničiť reputáciu nezávislých médií u inzerentov, preto do nich neprichádzajú peniaze, preto nemôžu mať veľké redakcie a preto sa aj my súdime o vyradenie zo zoznamu.

Našťastie, ako ukazuje aj tento výskum, konkurenčné mainstreamové médiá nedokázali zničiť reputáciu nezávislých médií medzi občanmi, práve naopak, posilnili ju tým ako sa samé pred nimi blamovali v jednotlivých kauzách, keď postupne vychádzalo najavo ich klamstvo.

Asi najdôležitejším zistením je ale skutočnosť, že v dôsledku poklesu dôveryhodnosti mainstreamových médií klesá ich vplyv, klesá ich schopnosť modelovať verejný priestor a názor občanov. Následne klesá ich schopnosť ovplyvňovať politiku, čo je pre nich asi najhoršia správa. Potvrdením toho sú aj posledné voľby, kde dovtedy opozičné strany vyhrali nie že bez nich, ale proti nim.

Keďže sa nedá predpokladať, že by v tomto smere došlo k nejakému zásadnému obratu, môžeme konštatovať, že v najbližšom období vznikne na Slovensku priestor pre rast nezávislých médií, ktoré ako ukázal výskum, už teraz požívajú omnoho väčšiu dôveru občanov.