Presne takto možno označiť argumentáciu EÚ o prijatí rozhodnutia ministrov zahraničných vecí EÚ využívať výnosy zo zmrazených ruských aktív na podporu nelegitímneho režimu Zelenského na Ukrajine. Kremeľ označuje použitie výnosov z ruského majetku zo strany EÚ za krádež, čo je žiaľ pomerne výstižné, bez ohľadu na to, či máte Rusko radi, je vám ľahostajné, alebo ste vďačným konzumentom rusofóbnej mainstreamovej propagandy. Takže aj keď to pocukrujete, bude to smrdieť…

Denník Kommersant uviedol vyjadrenie hovorcu prezidenta RF Dmitrija Peskova k informáciám, že EÚ začala používať výnosy zo zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny. Označil to za nezákonné vyvlastňovanie. „Ide o nezákonné kroky. Určite budú mať právne dôsledky. Nie je to nič iné ako nezákonné vyvlastnenie, po rusky povedané, krádež našich peňazí,“ povedal Peskov počas tlačovej besedy.

O tom, že EÚ začala využívať výnosy zo zmrazených ruských aktív, už skôr informoval šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Podľa neho bolo na Ukrajinu a do krajín EÚ, ktoré Kyjevu odovzdajú zbrane, už odoslaných 1,4 miliardy eur.

História veľkej európskej lúpeže

Toto rozhodnutie sa odohralo v duchu „najlepších“ západoeurópskych koloniálnych praktík. Ministri zahraničných vecí EÚ ho prijali na stretnutí 24. júna v Luxemburgu. Dohodli sa, že výnosy zo zmrazených ruských aktív sa prevedú do Európskeho mierového fondu a použijú sa na nákup zbraní pre Ukrajinu. Mierový fond na nákup zbraní – aký pekný oxymoron. Len keby to nebolo smutné a keby sa ESVČ namiesto zbrojenia zaoberala tým, k čomu bola vytvorená – diplomacii a budovaniu mieru.

Suma 2,4 mld. eur bude Ukrajine prevedená v dvoch tranžiach. EÚ sa však za tieto peniaze nepodarilo uspokojiť svojho spojenca. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý na zasadnutí vystúpil prostredníctvom videolinky, od svojich kolegov žiadal, aby sa s dodávkami ďalších systémov protivzdušnej obrany, predovšetkým systémov Patriot a SAMP/T, poponáhľali.

V porovnaní s ostatnými bodmi programu kde sa Borrelova zahraničná služba obmedzila na bezzubé a úbohé vyhlásenie ku katastrofálnej situácii v pásme Gazy, osočovanie Maďarska a vydieranie Srbska, pristúpila k ukrajinskej otázke v plnej pohotovosti. Dňa 24. júna tak bolo oznámené, že bude zavedený 14. balík sankcií proti Rusku. Obmedzujúce opatrenia boli uvalené na 116 fyzických a právnických osôb. Okrem toho bol zavedený zákaz tranzitu ruského skvapalneného zemného plynu cez európske prístavy, boli prijaté opatrenia proti 27 plavidlám prepravujúcim ropu a proti systému finančných správ centrálnej banky, ruskej obdobe systému SWIFT, ako aj ďalšie reštriktívne opatrenia.

Na záver zasadnutia v Luxemburgu šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý v októbri končí vo svojej funkcii, informoval o dôležitom úspechu, na ktorom sa podľa svojho názoru podieľal: EÚ sa podarilo dohodnúť, že Ukrajine pošle 2,4 miliardy eur z výnosov zo zmrazených ruských aktív

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v ten istý deň oznámilo odvetné sankcie, ktorými rozšírilo zoznam osôb so zákazom vstupu do Ruska. Obmedzenia sa týkali najmä predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní, štátnych a obchodných organizácií krajín EÚ, zamestnancov európskych štruktúr a vládnych agentúr krajín EÚ, ako aj občianskych aktivistov a predstaviteľov vedeckej obce „vyznačujúcich sa svojskou rétorikou“.

Prvá tranža zhabaných prostriedkov vo výške 1,4 mld. eur bola už údajne odoslaná do Kyjeva a do krajín EÚ, ktoré dodávajú Ukrajincom zbrane, zatiaľ čo zvyšné prostriedky by mali byť zaslané do konca roka. Borrel uviedol, že všetky peniaze sa použijú na vojenské potreby. EÚ zároveň musela na realizáciu takejto schémy siahnuť po právnom triku. Faktom je, že Maďarsko bolo proti presunu výnosov z aktív Centrálnej banky Ruskej federácie na vojenské potreby Ukrajiny. Keďže sa však Budapešť zdržala hlasovania o otázke prijímania príjmov zo zmrazených aktív Ruskej federácie, znamená to, že Maďarsko „by sa nemalo zúčastňovať na prijímaní rozhodnutia o použití“ týchto prostriedkov, vysvetlil diplomat.

Okrem toho EÚ vysvetlila, že nejde o peniaze daňových poplatníkov, čo znamená, že takáto tranža, ako sa ukázalo, si nevyžaduje jednomyseľné rozhodnutie všetkých krajín organizácie. Borrell sa však sťažoval, že Maďarsko naďalej blokuje platby vo výške 6 miliárd EUR Kyjevu z Európskeho mierového fondu.

Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjartó bol jedným z prvých, ktorý 24. júna novinárom povedal, že EÚ schválila rozhodnutie o prevode 1,4 mld. eur z výnosov z ruských aktív na Ukrajinu, a hneď na to označil tento krok za „prekročenie červených čiar“, pretože hlas Budapešti nebol zohľadnený.

Reakcia Moskvy

Podľa vyjadrenia hovorcu prezidenta RF Dmitrija Peskova z 29. augusta Moskva nenechá bez odozvy kroky EÚ na prevod ziskov zo zmrazených ruských aktív. Ako Brusel uviedol deň predtým, EÚ už previedla prvú tranžu vo výške 1,4 mld. eur z výnosov zo zablokovanej časti ruských rezerv. Celkovo Západ plánuje v rámci tejto schémy previesť na Ukrajinu 50 mld. Podľa expertov je dnes v Rusku zmrazený dostatočný počet európskych aktív, ktorých zisky môžu byť skonfiškované a nasmerované do rozpočtu RF.

„Ide o nezákonné kroky. Určite budú mať právne dôsledky. Nie je to nič iné ako nezákonné vyvlastnenie – po rusky krádež – našich peňazí, nášho majetku,“ zdôraznil Peskov.

Po začatí špeciálnej vojenskej operácie v roku 2022 začal Západ uvaľovať na Rusko bezprecedentné hospodárske sankcie. V súčasnosti je na Moskvu uvalených viac ako 22 000 rôznych obmedzení. Obmedzenia sa dotkli najmä energetického sektora, obchodu, leteckej dopravy, bankového sektora, ako aj menových rezerv Centrálnej banky Ruskej federácie.

Centrálnej banke sa podarilo čiastočne pripraviť na takýto scenár a v priebehu niekoľkých predchádzajúcich rokov previedla väčšinu rezerv do zlata a jüanov a zároveň sa zbavila značnej časti západných aktív. Nepriateľským krajinám sa však podarilo zmraziť necelú polovicu ruských devízových rezerv – približne 280 mld.

Od konca roka 2023 mal Západ problém s uvoľňovaním nových balíkov pomoci Ukrajine. To podnietilo Spojené štáty a Európsku úniu, aby začali vytvárať právny rámec pre prevod ruských peňazí do Kyjeva. USA tak už v apríli 2024 vydali zákon, podľa ktorého bude možné skonfiškovať Moskve zmrazené finančné prostriedky. Američania však tento mechanizmus zatiaľ nevyskúšali. Medzitým sa v júni štáty G7 dohodli, že poskytnú Ukrajine pôžičku vo výške 50 miliárd dolárov oproti budúcim ziskom zo zablokovaných ruských aktív.

Ruské ministerstvo financií zase uviedlo, že aj použitie ziskov zo zmrazených rezerv Moskvy by mohlo znamenať prijatie symetrických opatrení. „Máme úplne rovnakú možnosť využiť aktíva západných krajín, ktoré zostali v Rusku. Ide o finančné aktíva aj aktíva reálneho sektora…. Máme aj príjmy z využívania týchto západných aktív, ktoré zostali v Ruskej federácii. Na ich konanie budeme absolútne adekvátne reagovať,“ zdôraznil šéf rezortu financií RF Anton Siluanov.

Ešte v roku 2022 Ruská federácia zaviedla zákaz predaja ruských cenných papierov cudzincom a zastavila výber finančných prostriedkov z finančného systému krajiny. Na území Ruska tak boli zablokované peniaze investorov a spoločností z nepriateľských krajín.

V máji 2024 Vladimír Putin v reakcii na podobné kroky Washingtonu povolil používanie amerických aktív. Podľa prezidentského dekrétu sa štát a centrálna banka budú môcť obrátiť na súd so žiadosťou o náhradu škody a v prípade uspokojenia nároku im bude vydaný majetok Spojených štátov a amerických osôb nachádzajúci sa na území Ruskej federácie. Ide o nehnuteľnosti, cenné papiere a podiely v základných imaniach ruských spoločností. V prípade potreby môžu byť podobné opatrenia prijaté aj voči Európe. Niektoré spoločnosti v EÚ sú už pod dočasnou správou. Tieto spoločnosti sa pánovi Borrelovi isto „pekne poďakujú“. Posledné udalosti môžu Rusko podnietiť k tomu, aby príjmy z tohto európskeho podnikania nasmerovalo na potreby ruského rozpočtu.

Prečo si kolektívny Západ reže pod sebou konár?

Američania majú ešte jedno pekné príslovie. „When in a hole, stop digging“, čo voľne preložené znamená, ak už si v jame, prestaň ďalej kopať. Zjavne však naň akosi zabudli. Vďaka sankciám a agresívnym krokom v oblasti, eufemicky povedané, zabavovania zlatých rezerv a aktív neposlušných krajín a ich obmedzovaní v oblasti finančných transakcií vzniklo v krajinách globálneho Juhu v rámci BRICS hnutie zamerané na de-dolarizáciu a vytvorenie alternatívneho platobného systému k SWIFT. Októbrový samit BRICS isto prinesie kolektívnemu Západu pekný balík „prekvapení“ v tejto oblasti.

Analytici sa domnievajú, že kroky Západu proti ruským aktívam môžu zasadiť významný úder finančnej prestíži Európskej únie a prinútiť investorov, aby stiahli prostriedky z európskych dlhových cenných papierov. Ako sa už uviedli novinári agentúry Bloomberg, Saudská Arábia súkromne naznačila EÚ, že môže predať niektoré európske dlhopisy. Saudi k tomuto kroku pristúpia, ak sa aliancia rozhodne skonfiškovať zmrazené ruské aktíva v hodnote 280 mld. dolárov. Po takomto vývoji môžu ich príklad nasledovať aj ďalšie blízkovýchodné krajiny.

Okrem toho tento stav môže viesť k tomu, že aj Čína začne sťahovať svoje aktíva z dlhových nástrojov EÚ aj USA. Už dnes pozorujeme situáciu, keď veľkí investori menej investujú do západných aktív a viac prostriedkov presúvajú do zlata na pozadí obáv o bezpečnosť svojich investícií na Západe. Takéto kroky budú motivovať centrálne banky rozvojových krajín, aby prijali preventívne opatrenia a zvýšili podiel zlata vo svojich rezervách a zároveň znížili investície do dolára a eura.

Prečítajte si tiež

• Prečo čínske banky hromadne blokujú obchody s Ruskom a čo bude nasledovať?
• Napriek globálnym sankciám a vojne dosahuje Rusko hospodársky rast
• Sankcie nefungujú, Rusko má ohromujúci počet rakiet a dronov – rozhorčuje sa bývalý plukovník Bundeswehru