Bratislava 6. júna (TASR/HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš )
Zala priznáva, že rozumie obavám a strachu občanov SR, on sám však strach nemá
Utečencov zo severnej Afriky a Blízkeho východu, ktorí sa aktuálne nachádzajú v Taliansku a Grécku, by sme mali prijať. V dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy sa na tom zhodli slovenskí europoslanci Anna Záborská (KDH) a Boris Zala (Smer-SD). Za kvóty prerozdeľujúce utečencov do krajín EÚ hlasovali obaja.
Zala priznáva, že rozumie obavám a strachu občanov SR, on sám však strach nemá. “Trvám ale na tom, aby každý azylant, ktorý príde, musel dodržiavať a rešpektovať naše zákony. Zároveň, 785 azylantov nemôže ohroziť vôbec nič. “Je to v absolútnej suverenite jednotlivých štátov. Slovensko prijalo od roku 1993 len 650 ľudí, Rakúsko len za minulý rok 10.500. Tento rok sme udelili päť azylov. Naše ministerstvo vnútra je teda z tohto pohľadu mimoriadne striktné. Netreba tu preto vytvárať žiadnu paniku. Štát má prostriedky kontrolovať, kto žiada o azyl,” ubezpečil.
Europoslanec zároveň zdôraznil, že kvóta je len indikátorom a žiaden diktát Bruselu neexistuje. “Premiér buď na to pristúpi, alebo nie. Následne nastúpi reálna procedúra a každý zo žiadateľov o azyl musí splniť dané podmienky. Je možné, že tých, čo si vyberú Slovensko, nebude 785, ale 240. Nemôžeme predsa utečencov nútiť, ktorú krajinu si majú vybrať,” povedal s presvedčením, že naše tajné služby alebo rezort vnútra majú dosť prostriedkov na identifikáciu človeka, ktorému azyl udelia.
Strach nemá ani Záborská. “Kvóty nie sú nejakým výmyslom Európskej komisie (EK). Ona postupuje podľa zmluvy o EÚ, kde sa hovorí, že ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii, možno prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého štátu. Celá táto procedúra bola dodržaná,” zdôraznila Záborská s tým, že nejde len o kvóty, ale množstvo ďalších opatrení, ktoré sú však dlhodobejšieho charakteru.
Europoslankyňa poukázala tiež na to, že SR by mala prijať 785 utečencov, kým len v Bratislave žije 5000 bezdomovcov. “Teda tí azylanti by z finančného hľadiska nemali hrať žiadnu veľkú úlohu. Ak budú Slováci pozitívne naklonení, tak aj možné problémy sa budú riešiť ľahšie,” povedala.
Aj pedagóg a zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v krajinách tretieho sveta Vladimír Krčméry hovorí, že by sa prijatia utečencov na Slovensko nebál. “Sú celé štáty, ktoré benefitujú na otvorenej migračnej politike – USA, Kanada, Nový Zéland a Austrália. Naša mladá generácia nezažila migráciu, nevie to pochopiť. Avšak celá naša staršia generácia v minulosti migrovala. Národy s krátkou pamäťou majú aj krátku budúcnosť. Bojím sa, že ľudstvo zanikne, ak bude mať na prvom mieste ľahostajnosť alebo heslo ‘Čo ťa nepáli, nehas’,” zdôraznil.
SR by mala prijať v nasledujúcich dvoch rokoch 785 utečencov najmä zo Sýrie a Afriky. Tí sa aktuálne nachádzajú v Taliansku a v Grécku. Dokopy ich je tam 40.000. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) označil navrhovaný systém kvót za neúprimný, účelový a pokrytecký.
11.6°C
Piatok 
Pondelok 
12.2°C
Piatok 
.jpg)
.jpg)
